Slovákom sa v roku 2019 citeľne zvýšili výdavky na bývanie

Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. Pred nedávnom o tom informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Podľa dostupných štatistík tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu z celkových našich nákladov.

Podľa dát sú druhou najnákladnejšou zložkou potraviny a nealkoholické nápoje, na ktoré vynakladáme sedemnásť percent z celkových výdavkov domácnosti. Prinášame prehľad výdavkov, ktoré najviac zaťažujú rodinný rozpočet.

Desiatky eur navyše za energie

„Zvyšujúce sa ceny energií sa podpisujú pod to, že medziročne musíme minúť viac peňazí práve na bývanie. Ročný účet priemernej štvorčlennej rodiny porastie v tomto roku o desiatky eur. Za plyn si priplatíme od 11 do 50 eur ročne, za teplo asi 22 eur, elektrina vytiahne z našich peňaženiek od 7 do 80 eur za rok a drahšia voda zvýši ročné výdavky asi o 9 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

• Viete ako zmeniť dodávateľa elektrickej energie? Máme návod

Foto - Shutterstock

Ceny rastú v celej Európe

Najmenej peňazí dávame na vzdelávanie, a to len 2 % z celkových mesačných výdavkov. Analýzu však ukazujú, že podobný trend však možno badať naprieč európskymi krajinami. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat najviac míňajú Európania práve na bývanie (24,5 %), nasleduje doprava (13 %) a potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky na reštaurácie a hotely (8,8 %) a rekreáciu a kultúru (8,5 %).

Zaujímavosťou je, že u nás výdavky na bývanie zaznamenali v rámci 28 krajín Európskej únie jeden z najvyšších nárastov. Ešte v roku 2007 boli na úrovni 14 %. Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie aj vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku (+ 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %).

Na druhej strane výdavky na bývanie klesali na Slovensku, a to v priebehu 10 rokov o 2,6 %, nasleduje Estónsko (- 1%), Poľsko (- 0,8 %), Nemecko a Malta (obe -0,7 %), Maďarsko (- 0,5 %) a Švédsko (-0,1 %). Najviac na bývanie a na náklady s tým spojené míňajú domácnosti vo Fínsku (28,8 %), Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7 %). Najmenej na Malte (10,1 %), Lotyšsku (14,8 %) a Cypre (15,4 %).

„Nie je prekvapením, že vzhľadom na životný štýl, práve Španieli vynakladajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí na reštaurácie a bary, a to až 15 % z ich celkových mesačných výdavkov. Najmenej je to v Rumunsku, a to necelé 2 %, čo samozrejme súvisí s finančnou situáciou v krajine,“ doplnila Buchláková.

Zadlženosť je stále problém

Okrem stúpajúcich výdavkov na domácnosť je na Slovensku stále problém aj zadlženosť. Netýka sa to len ľudí v produktívnom veku, ale stále častejšie aj mladších ročníkov od 20 rokov. Mnoho z nich neodhadne svoju schopnosť splácať takýto záväzok a zadlžia sa aj vo viacerých inštitúciách.

Najväčšie dlhy majú mladí ľudia na východe Slovenska. Podľa štatistiky spoločnosti EOS KSI Slovensko, je len v ich evidencii 22-tisích dlžníkov do 28 rokov. Ich celkový dlh sa vyšplhal do astronomickej sumy 27 miliónov eur, takže v priemere pripadá na jedného suma 1223 eur.