Ako sa zbaviť vecného bremena na nehnuteľnosti?

Dohoda s oprávneným

Najrýchlejším a často paradoxne aj najlacnejším spôsobom zániku vecného bremena je uzatvorenie zmluvy o jeho zrušení s oprávneným z vecného bremena. Najlepšou motiváciou k súhlasu s takouto dohodou bude pre oprávneného, samozrejme, adekvátna odplata; pre úplnosť však dodajme, že súdy pripustili aj jej bezodplatné dojednanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 1993/2005). Zmluva o zrušení vecného bremena vyžaduje písomnú formu a vklad do katastra nehnuteľností.

Súdne zrušenie vecného bremena pre hrubý nepomer

Pokiaľ sa vám na zániku vecného bremena nepodarí dohodnúť, javí sa vo väčšine prípadov ako najschodnejšou cestou pokus o jeho zrušenie súdom z dôvodov, ktoré vymedzuje ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. K zrušeniu alebo obmedzeniu vecného bremena môže súd pristúpiť, ak zistí, že v dôsledku zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

Počítajte však aj s tým, že oprávnenému z vecného bremena by mala byť za zrušenie či obmedzenie vecného bremena priznaná primeraná náhrada. Táto bude spravidla priznávaná v peniazoch; súdy ale ako primeranú náhradu pripustili aj vytvorenie takého stavu, ktorý adekvátnym spôsobom uspokojí tie potreby oprávneného, ktoré uspokojovalo zrušované či obmedzované vecné bremeno (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 2650/2003).

Na vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného možno usudzovať vtedy, ak pre vás (resp. pre vašu nehnuteľnosť) začal byť výkon vecného bremena kvôli zmene okolností zaťažujúcejší, než bolo zamýšľané pri jeho zriadení. Dodajme, že zmena pomerov, v dôsledku ktorej vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže spočívať v objektívnych okolnostiach (napr. zmena týkajúca sa nehnuteľností súvisiacich so zriadeným vecným bremenom), ale aj v subjektívnych okolnostiach (zmeny týkajúce sa oprávneného či vašej osoby).

Zmenu vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti však súdy samu o sebe za zmenu pomerov nepovažujú (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo 755/2000).

V praxi súdy zrušili vecné bremeno s odkazom na vznik hrubého nepomeru napríklad v situácii, keď bolo zriadené počas trvania manželstva manželom v prospech manželky bezodplatné vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Následne bolo manželstvo rozvedené, (bývalá) manželka sa presťahovala do inej nehnuteľnosti a zaťaženú nehnuteľnosť nepotrebovala užívať; na liste vlastníctva ale vecné bremeno stále figurovalo.

V takejto situácii súd rozhodol, že aj s ohľadom na to, že vecné bremeno bolo v podstate zriadené bez zodpovedajúceho protiplnenia a z dobrej vôle (bývalého) manžela, nemožno od neho po rozvode spravodlivo požadovať, aby ho naďalej trpel. S ohľadom na popísané okolnosti súd dokonca zrušil vecné bremeno bez priznania primeranej náhrady (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10Co 222/2017).

Premlčanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo. Z právneho hľadiska samotným premlčaním vecné bremeno nezaniká – po vznesení námietky premlčania ho však oprávnený už nemôže vykonávať. Ak ide o premlčané vecné bremeno, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností a s oprávneným z vecného bremena nemožno uzatvoriť dohodu o jeho zrušení, treba sa opäť obrátiť na súd.

Automatický zánik zo zákona

Priamo zo zákona vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávneného alebo prospešnejšiemu užívaniu jeho nehnuteľnosti. Učebnicovým príkladom takýchto trvalých zmien je napríklad zničenie stavby, ku ktorej bolo zriadené právo doživotného užívania.

Prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Súdnou praxou bolo napríklad výslovne potvrdené, že k zániku vecného bremena nevedie ani pooranie, ani oplotenie parcely zaťaženej vecným bremenom prechodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 160/1996).

V neposlednom rade treba uviesť, že tzv. vecné bremená zriadené v prospech určitej konkrétnej osoby (typicky napr. vecné bremeno doživotného bývania či užívania) zanikajú aj jej smrťou. Analogickým spôsobom, samozrejme, dôjde k ich zániku aj v prípade, ak boli zriadené v prospech zanikajúcej právnickej osoby.