Kto kŕmi štát? Zamestnanci sú „chudáci“, živnostník si nechá takmer všetko. Rozdiely sú obrovské

Ktoré skupiny na Slovensku „lejú“ štátu najviac peňazí do hrdla a ktoré, naopak, najmenej? Expert na dane a odvody Jozef Mihál ponúka na svojich sociálnych sieťach zaujímavé porovnanie. Z neho vyplýva, že čo sa týka daňovo odvodového zaťaženia, najviac peňazí si nechávajú živnostníci s paušálnymi výdavkami. Je to zároveň jeden z dôvodov, prečo chce vláda tento druh práce čo najviac obmedziť.

Živnostník si necháva takmer všetko, čo mu firma zaplatí

Podľa Mihála hneď za nimi v tejto "súťaži" nasledujú autori a umelci poberajúci autorské honoráre na základe autorských licenčných zmlúv. Títo majú podobne priaznivé podmienky na daňovo-odvodové zaťaženie, čo ich zaraďuje medzi skupiny s nízkym zaťažením.

Úplne najhoršie sú na tom zamestnanci, ktorí čelia najvyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu v porovnaní so SZČO a inými formami podnikania. Pre nich nie sú dostupné také výhodné možnosti na optimalizáciu daňových a odvodových nákladov, čo ich stavia do najmenej priaznivej pozície.

Ako si nechať 93,5 percenta z hrubého príjmu

SZČO, ktoré začínajú s podnikaním alebo ich brutto príjem nepresiahol hranicu pre povinné poistenie v SP, môžu využiť výhodný režim. 

Od 1. júla 2024 (respektíve od 1. októbra 2024, ak daňové priznanie za rok 2023 podajú po 31. marci 2024) nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem za rok 2023 nepresiahol 7 824 eur. Táto suma sa zvýši od 1. júla 2025 (od 1. októbra 2025 v prípade neskorého podania daňového priznania) na 8 580 eur.

Jozef Mihál vypočítal, že pri uplatňovaní paušálnych výdavkov začína daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 6,5 %. Najvýhodnejšie je to pri hrubom príjme 2 422 eur mesačne, kde sa ešte platia len minimálne odvody na zdravotné poistenie. Pri tomto príjme sú odvody na zdravotné poistenie 98 eur, daň 60 eur, čo spolu predstavuje 158 eur, teda 6,5 % z hrubého príjmu. Čistý príjem je tak 2264 eur, čo je 93,5 % z hrubého príjmu.

„Pri hrubom príjme nad 2422 eur mesačne sa postupne mierne stráca efekt uplatnenia paušálnych výdavkov a znižuje sa nezdaniteľná časť, pri nižšom príjme naopak mierne stúpa percento zaťaženia kvôli konštantnej sume minimálnych zdravotných odvodov a len čiastočnému využitiu nezdaniteľnej časti,“ vysvetľuje ďalej odborník.

Najväčší „chudáci“ sú zamestnanci

Čím lepšie človek zarába, tým viac si z tejto sumy vezme štát. Ak máte napríklad hrubú mzdu 1 000 eur, na výplatnej páske uvidíte 605 eur. Ak zarábate v hrubom 2 000 eur, v čistom to bude len 1 120 a ak máte manažérsky plat na úrovni 4 000 v hrubom, na páske bude len „smutných“ 2 128 eur. Náklady zamestnávateľa sú pritom ešte vyššie.

Daňovo-odvodové zaťaženie mzdy zamestnanca na Slovensku výrazne stúpa s rastom hrubej mzdy. Pri nižších príjmoch, konkrétne pod úrovňou minimálnej mzdy, začína daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 40 %. S rastom mzdy sa toto zaťaženie zvyšuje, dosahujúc 44 % pri priemernej mzde a prekračuje 47 % pri hrubej mzde blízkej 3000 eur.

Čistý príjem zamestnanca tak predstavuje približne 60 % až necelých 53 % z celkovej ceny jeho práce. Tento rozdiel medzi hrubou mzdou a čistým príjmom je spôsobený nielen daňami, ale aj povinnými odvodmi do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich výšku daňovo-odvodového zaťaženia je nezdaniteľná časť základu dane. Táto suma je konštantná na úrovni 471 eur až do ceny práce 2832 eur. Po prekročení tejto hranice začne nezdaniteľná časť klesať, čo spôsobuje, že s rastúcou mzdou sa daňovo-odvodové zaťaženie zvyšuje.

Štát si posvieti na SZČO

Národný inšpektorát práce sa v roku 2024 zameria na kontrolu nelegálnej práce, ktorá sa zaradila medzi 14 hlavných úloh, ktorým chce venovať zvýšenú pozornosť. Už v roku 2023 inšpektoráty vykonali 18 485 kontrol, aby preverili dodržiavanie zákazu všetkých foriem nelegálneho zamestnávania. Tieto kontroly zahŕňali 16 677 zamestnávateľov a 34 508 osôb pôsobiacich na preverovaných pracoviskách.

Podľa analýzy zverejnenej na jeho webovej stránke, ak by boli všetci fiktívni živnostníci riadne zamestnaní, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 miliónov eur. Analýza vychádza z teoretickej situácie, pričom v žiadnej krajine EÚ nie je menej ako 7 % falošných živnostníkov. V SR sa ich aktuálne odhaduje približne na 100-tisíc.

Fiktívni živnostníci vždy spĺňajú aspoň jednu z týchto charakteristík:

1. SZČO dlhodobo pracuje len pre jednu firmu a inému subjektu služby neposkytuje.
2. SZČO sa riadi pokynmi zo strany firmy či jej vedúcich zamestnancov, najmä takými, ktoré sú udeľované pravidelne a bezprostredne za účelom ovplyvňovania jej pracovného výkonu, vykazuje teda malú mieru samostatnosti.
3. SZČO je zaradená do organizačnej štruktúry firmy, nepôsobí ako externista komunikujúci s konateľom či povereným zamestnancom, aktívne spolupracuje so zamestnancami a prípadne komunikuje aj so zákazníkmi.
4. Pracovné činnosti, ktoré vykonáva SZČO, vo firme vykonávajú aj klasickí zamestnanci.
5. SZČO je bežne prítomná na pracovisku a dodržuje pracovnú dobu zavedenú vo firme.
6. SZČO pre firmu rieši aj operatívne úlohy, nielen zákazky, ktorých plnenie je vymedzené určitým výsledkom.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.