Môžem poslať politickej strane 2% z dane? Nie, ale začínajúce politické strany to vedia obísť

Financovanie politických strán by malo byť transparentné. Zákon presne stanovuje, aké príjmy strana môže mať a aké naopak nesmie mať. Za záväzky je strana zodpovedná celým svojím majetkom, členovia strany za jej záväzky nezodpovedajú, ani neručia. Ako je to v prípade, že by ste chceli poslať 2% z dane politickej stane? Nemožné. Zákon však nezakazuje najprv založiť občianske združenie a až neskôr politickú hnutie.

Aké príjmy môže mať politická strana

a) príjmy z členských príspevkov,
b) príjmy z darov a iných bezodplatných plnení,
c) príjmy z dedičstva,
d) príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľností,
e) príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách,
f) podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností,
g) výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu,
h) príjmy z pôžičiek a úverov,
i) príspevky zo štátneho rozpočtu – za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť a mandát
j) iné príjmy z právnych vzťahov a plnení povinností podľa osobitných predpisov

Politická strana môže prijímať dary a iné tzv. bezodplatné plnenia. Avšak aj to len na základe písomnej zmluvy podľa zákona o politických stranách. Výnimkou je, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne 200 eur v jednom kalendárnom roku.

Všetky ostatné príjmy, vrátane venovania 2% z dane z príjmu, nie sú povolené a môžu viesť k pokute.

Aké pokuty hrozia za porušenie

Ministerstvo vnútra môže uložiť strane pokutu od 600 do 3 500 eur, ak strana poruší ustanovenia o politických stranách. Takisto Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán môže taktiež uložiť rôzne pokuty kvôli nedodržaniu zákonov. Jedna z najväčších pokút hrozí ak strana prijme dar alebo iné bezodplatné plnenie, ktoré je v rozpore s týmto zákonom. Pokuta je v tomto prípade v dvojnásobku príjmu z daru.

Možno teda poslať 2% z dane politikom?

Politickej strane dve percentá z daní poslať nemožno. Avšak niekoľko príkladov z minulosti ukazuje, že v tomto prípade môžu začínajúce strany využiť dieru v zákone. Ak si totiž fyzická osoba založí občianske združenie a začne kampaň na billboardoch, prípadne na internete, alebo v televízií a bude hovoriť o možnom vstupe do politiky, ešte sa nejedná o politické hnutie.

Občianske združenie však môže byť dobrým odrazovým mostíkom k založeniu politickej strany. Politická strana tak získa potrebné informácie od verejnosti, či verejnosť má záujem, aby nová platforma vznikla a aby sa z občianskych aktivistov stali politici. V minulosti takto vstúpili do politiky napríklad strany Za ľudí, alebo SPOLU.

Občianske združenia môžu mať v tomto smere ďalšie výhody. Napríklad v podobe príspevkov od ľudí 2% z daní. Občianske združenia musia síce viesť účtovníctvo, poväčšine však len to jednoduché. Podvojné účtovníctvo sú nutení iba vtedy, ak je príjem združenia väčší ako 200-tisíc eur. Za určitých okolností nemusia občianske združenia dokonca ani podávať daňové priznania.

Ministerstvo môže občianske združenie rozpustiť

V zákone o združovaní občanov síce nie je dovolené aby občianske združenia vyvíjali činnosť, ktorá je vyhradená politickým stranám či hnutiam, no v konečnom dôsledku za to nehrozí finančný postih. Ak na takúto činnosť ministerstvo vnútra príde a vyhodnotí ho ako protiprávne, môže dané združenie rozpustiť. Nebude to mať žiaden ďalší dosah na vznik novej politickej strany. Dôvody pre rozpustenie politickej strany totiž upravuje osobitný zákon.

Akonáhle sa občianske združenie pretransformuje na politickú stranu, zanikajú mu vyššie uvedené výhody. Založiť však politickú stranu nie je vôbec jednoduché, potrebujete nutný počet podpisov – 10 tisíc, stanovy, zaplatené poplatky a vyhlásenie o adrese sídla strany. A potom ešte uspieť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.