Ako je na tom Slovensko so sadzbami DPH v porovnaní s krajinami EÚ?

Výška sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) sa v jednotlivých členských krajinách európskej dvadsaťsedmičky pomerne líši. Spoločným znakom však je, že väčšina krajín uplatňuje základnú a zníženú sadzbu.

Najnižšiu základnú sadzbu DPH na úrovni 15 % uplatňujú len dve krajiny, a to Luxembursko a Cyprus. Slovensko uplatňuje základnú sadzbu DPH v hodnote 20 %. Mnohé krajiny však zdaňujú spotrebu vyššou sadbou, než je tomu na Slovensku. Najvyššou základnou sadzbou DPH disponuje Maďarsko (27 %), nasleduje Švédsko a Dánsko (zhodne 25 %) a Fínsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko (23 %). Lotyšsko používa základnú sadzbu DPH vo výške 22 % a Taliansko, Litva a Belgicko majú sadzbu na úrovni 21 %. 

Nasledujúca tabuľka poukazuje na základné charakteristiky DPH v únijných krajinách.

V prípade zníženej sadzby Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko a Španielsko uplatňujú nižšie sadzby ako 5%. Niektoré krajiny, ako napríklad Belgicko, Fínsko, Luxembursko a iné zasa uplatňujú dve znížené sadzby DPH. Zaujímavý je aj prípad Dánska, ktoré nezvolilo zníženú sadzbu DPH a používa len štandardnú sadzbu vo výške 25 %.

Susedná Česká republika od budúceho roka zvýši zníženú sadzbu DPH zo súčasných 14 % na 15 %, obdobne sa zvýši aj základná sadzba zo súčasnej úrovne 20 na 21 %. Slovensko však podľa slov ministra financií Petra Kažimíra zvyšovanie DPH v najbližšej dobe nezasiahne, pretože by to zasiahlo najmä životnú úroveň občanov s nižšími príjmami. "Rast našej krajiny ťahajú veľkí exportéri a zvýšenie DPH pripadá horšie práve na tie nižšie skupiny. Tie míňajú viac prostriedkov na to, aby žili, pričom človek s vyšším príjmom si to ani nevšimne," poznamenal šéf rezortu financií.

Keďže daňová politika predstavuje jednu z integračných politík Európskej únie, v tejto súvislosti sa často skloňuje pojem daňová harmonizácia, ktorej hlavným cieľom je snaha o odstránenie rozdielov v daňových systémoch jednotlivých členských krajín. Daňovú harmonizáciu charakterizujeme ako vzájomné približovanie a prispôsobenie národných daňových systémov a jednotlivých daní na základe dodržiavania spoločných pravidiel zúčastnených krajín. Cieľom daňovej harmonizácie nie je dosiahnutie jednotnej daňovej sústavy, ale priblíženie a zladenie daňových sústav jednotlivých krajín.

Proces harmonizácie nepriamych daní je zameraný najmä na daň z pridanej hodnoty, ktorá je podmienkou úspešného fungovania spoločného trhu. Táto oblasť je predmetom intenzívnych diskusií členských krajín už od samého začiatku európskej integrácie – od podpísania Rímskych zmlúv v roku 1957. Harmonizácia v daňovej oblasti je uskutočňovaná prostredníctvom smerníc, z ktorých najdôležitejšou je tzv. Šiesta smernica č. 77/388/EHS. Tou bola regulovaná DPH až do roku 2006. Následne bola nahradená Smernicou č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorá stanovila minimálne hodnoty daňových sadzieb do roku 2010 nasledovne:

Predchádzajúca tabuľka poukazuje na skutočnosť, že v oblasti základných sadzieb DPH všetky krajiny dodržali stanovenú minimálnu úroveň. V prípade zníženej sadzby je situácia ale diametrálne odlišná – niektoré krajiny dodnes nerešpektujú minimálnu hranicu daňovej a uplatňujú nižšie sadzby ako určuje minimálna päťpercentná hranica.

Harmonizácia  v daňovej oblasti je závažnou ekonomickou aj politickou otázkou