Keď na Slovensku idete k lekárovi, viete, že bez hotovosti vo vrecku to ide len zriedka. Napriek tomu, že zdravotníctvo má byť bezplatné, lekári pacientov skasírujú takmer pri každej návšteve. Ministerstvo zdravotníctva však upozorňuje, že mnohé poplatky, ktoré lekári vyberajú, nemajú oporu v zákone a platiť by ste ich rozhodne nemali. Prinášame vám prehľad poplatkov v zdravotníctve, ktoré sú nelegitímne.
Problémom však je, že zákon je nejednoznačný a tak si lekári vyberajú poplatky podľa svojho gusta. Odborníci navrhujú legislatívny rámec, podľa ktorého by lekári mohli žiadať poplatky legálne.
Poplatok za test aj objednanie sú proti predpisom
Niekde si lekár vypýta peniaze za prednostné ošetrenie, inde za telefonát, recept, alebo dokonca za klimatizáciu v čakárni. A prehľadný cenník? Ten sa často skrýva ako poklad – niekde visí na dverách, inde chýba úplne. Výsledkom je chaos, frustrácia a najmä pocit, že každý lekár si určuje pravidlá po svojom.
Hoci ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že niektoré poplatky sú zakázané – napríklad za objednanie sa na vyšetrenie či za vypísanie receptu – prax ukazuje iný obraz. Lekári podľa mnohých skúseností pýtajú peniaze za CRP testy, potvrdenia o návšteve či kúpeľné návrhy, na čo nemajú právny nárok. Aj tzv. prednostné ošetrenie by malo byť bezplatné, no realita je často iná. Rovnako neexistuje opora v zákone na poplatky za klimatizáciu či jednorazové návleky, ktoré sa v niektorých ambulanciách stali štandardným poplatkom.
Sú však ituácie, kedy je poplatok legitímny. Lekári môžu požadovať úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napr. za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, či na zbrojný pas.
Čo robiť, ak si lekár pýta peniaze
Ak pacient narazí na nejasnosti, má plné právo pýtať si cenník, žiadať pokladničný doklad s presným rozpisom úkonu a obrátiť sa na svoju zdravotnú poisťovňu alebo Úrad pre dohľad. Každý cenník musí byť podľa zákona umiestnený na viditeľnom mieste, musí byť čitateľný a konkrétny. Na bločku nemá byť napísané „za služby“, ale presne uvedený názov úkonu a jeho cena. Kontrolu nad týmto procesom má vyšší územný celok (VÚC), a ak lekár poruší pravidlá, môže čeliť pokute.
Problém však je, že systém kontroly je slabý a pre pacienta často nepriehľadný. Na problém nedávno upozornil aj ombudsman Róbert Dobrovodský, ktorý upozorňuje na tzv. „poplatkovú fantáziu“. Tvrdí, že v legislatíve chýba jednoznačný rámec, čo vedie k svojvoľnému výkladu zákonov zo strany lekárov. Výsledkom je, že pacienti často nevedia, či za daný výkon majú platiť alebo nie, nepoznajú svoje práva a zdravotnícke zariadenia im to často ani nevysvetlia. Navyše v prípade sťažností sa pacienti strácajú v spleti úradov, kde si dohľadové orgány navzájom prehadzujú zodpovednosť a často žiadny z nich vec reálne nepreskúma.
Odborník na zdravotníctvo Peter Pažitný v tom vidí systémový problém, no namiesto zrušenia poplatkov volá po ich legalizácii a jasnom nastavení pravidiel. Tvrdí, že mnohé úhrady sú legitímne, no bez opory v zákone. Podľa neho je čas priznať si realitu a vytvoriť mechanizmus, ktorý bude transparentný, zrozumiteľný a spravodlivý. Ideálny model podľa neho už existuje pri liekoch, kde je jasne určené, čo hradí poisťovňa a čo pacient – presne ten istý princíp by mal platiť aj pri zdravotných úkonoch.
Stovky eur za poplatky
Rozdiely medzi ambulanciami sú pritom výrazné – zatiaľ čo v menších mestách bývajú poplatky nižšie alebo žiadne, v Bratislave sú často násobne vyššie. Napríklad za CRP test si niekde pýtajú 7 až 10 eur, za druhý názor od špecialistu aj 150 eur, a tzv. ročný program u lekára môže stáť aj stovkyeur. Všetko závisí od toho, kam pacient vstúpi – no práve v tom je hlavný problém.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.