DPH a cena: Pravidlá, ktoré by ste mali poznať

Cenu nemôžete jednostranne navýšiť o DPH 

Platitelia DPH často predpokladajú, že odmenu za poskytnuté plnenie si môžu automaticky navýšiť aj o DPH, a to bez osobitnej dohody s odberateľom či kupujúcim. 

V skutočnosti však platí, že pokiaľ nie je dohodnuté alebo všeobecne záväzným právnym predpisom stanovené inak,je podľa zákona súčasťou dojednanej ceny aj:

- daň z pridanej hodnoty,

- príslušná spotrebná daň,

- pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení. 

Najjednoduchším riešením je samozrejme dojednávať v zmluve ceny čiastkou, ktorá už zahŕňa aj DPH. Niekedy to ale nezodpovedá potrebám praxe. Pokiaľ teda uvádzate v písomnej zmluve výšku ceny bez DPH, je vhodné do nej zaradiť napríklad ustanovenie nasledujúceho či podobného znenia: 

„Výška ceny za poskytnuté plnenia podľa tejto zmluvy je uvedená bez DPH. Dodávateľ je oprávnený ju navýšiť o sumu zodpovedajúcu aktuálnej DPH a odberateľ je povinný mu zaplatiť takto navýšenú čiastku.“ 

Čo ak sa ale veriteľ stane platiteľom DPH až po uzatvorení zmluvy? Môže k tomu dôjsť napríklad v prípade, že odberateľ a dodávateľ dlhodobo spolupracujú na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej v dobe, kedy dodávateľ ešte nemal povinnosť registrácie k DPH. V takom prípade je zrejmé, že na začiatku obchodného vzťahu by možnosť navýšenia ceny o DPH aj tak nevyužil. Spolupráca prebieha formou jednotlivých obchodných prípadov, ku ktorým sa už neuzatvárajú samostatné zmluvy – vystavujú sa len objednávky a faktúry. 

Ani v uvedenej špecifickej situácii sa súdy dodávateľov plnenia nezastali. Krajský súd Bratislava v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 3Cob/354/2015 uzavrel, že ak sa dodávateľ stane platiteľom DPH až počas trvania zmluvného vzťahu, musí si aj tak možnosť navýšenia ceny o DPH pri tejto príležitosti dohodnúť. Ak to neurobí, nemá nárok na požadované zvýšenie o DPH. 

Ohľadom DPH pozor aj na nejednoznačné formulácie 

Čo ak klasická písomná zmluva neexistuje alebo v nej nebola dohodnutá možnosť navýšenia o DPH dostatočne určitým spôsobom? Cena v tom prípade často vyplýva buď z cenníka alebo z objednávky. Problémom je, ak sa údaj ohľadom navyšovania o DPH podľa oboch spomínaných dokumentov líši. 

Stalo sa tak napríklad v prípade riešenom rozhodnutím vydaným Krajským súdom Bratislava pod sp.zn. 2Cob/109/2014. V ňom figuroval návrh rozpočtu, ktorý uvádzal, že všetky ceny sú bez DPH; oproti nemu však stála potvrdená objednávka na sumu, ktorá síce korešpondovala so sumou podľa návrhu rozpočtu, ale neuvádzalo sa v nej, či ide o cenu bez alebo s DPH. Právny vzťah vznikol práve potvrdením objednávky, odberateľ teda tvrdil, že keďže objednávka o DPH mlčí, musí suma podľa objednávky už DPH obsahovať. 

Ak sa podobný spor dostane až pred súd, bude tento pri výklade dojednania o DPH medzi dvoma podnikateľmi postupovať podľa nasledujúcich inštrukcií obsiahnutých v Obchodnom zákonníku:

1) z dôkazov, ktoré mu zmluvné strany predložia, bude zisťovať, aký bol ich pôvodný úmysel ohľadom dohody o výške ceny (napr. z e-mailov, cenníku a pod.),
2) ak to nezistí, vyloží prejav vôle podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v rovnakom postavení ako ten, komu bol prejav vôle určený. Výrazy zaužívané v obchodnom styku sa majú vykladať podľa významu, aký sa im v tomto styku prikladá,
3) pri výklade sa berie do úvahy aj rokovanie o uzavretí zmluvy, prax medzi stranami aj ich následné správanie,
4) dojednanie pripúšťajúce rôzny výklad sa vyloží v neprospech strany, ktorá ako prvá uvedenú formuláciu použila. 

Po aplikácii výkladových zásad na vyššie spomínaný prípad súd vyvodil, že hoci potvrdená objednávka o DPH nič neuvádzala, z predloženého návrhu rozpočtu muselo byť aj odberateľovi zrejmé, že dodávateľ bude cenu navyšovať o DPH. 

Dodajme, že pri interpretácii zmlúv uzatváraných medzi spotrebiteľom a dodávateľom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti sa v pochybnostiach vždy dáva prednosť výkladu priaznivejšiemu pre spotrebiteľa. 

Odlišná splatnosť ceny podľa zmluvy a faktúry – ktorá platí? 

Správne určenie splatnosti ceny je veľmi podstatné. Prvým dňom po uplynutí lehoty splatnosti nastáva omeškanie, od ktorého sa odvíja:

1) výpočet úrokov z omeškania, na ktoré máte nárok aj v prípade, že ste si ich zmluvne nedojednali (bližšie: Aj dlhy sa predražujú: Ako vás ovplyvní zvýšenie sadzieb ECB, ak neplatíte včas?
2) premlčanie nároku na zaplatenie ceny; premlčacia doba začína plynúť od 1. dňa omeškania a  v podnikateľských vzťahoch (až na výnimky) trvá 4 roky. 

Pomerne často sa stáva, že v zmluve je splatnosť dojednaná inak, než v následne vystavenej faktúre. Dôvodom býva napríklad skutočnosť, že podnikateľ na vyhotovenie faktúry použije systém, ktorý splatnosť generuje automaticky po určitej dobe od jej vystavenia. Rozhodujúca je ale vždy splatnosť podľa zmluvy. Faktúra je z právneho hľadiska len účtovným dokladom; nanajvýš sa považuje za výzvu k úhrade. 

Jednostranne určenú splatnosť vo faktúre nemôžete odberateľovi nanútiť. Pokiaľ ste si splatnosť nedohodli vôbec, potom pre vzťahy medzi podnikateľmi platí, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, ak záväzok nesplní najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia faktúry alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia, a to podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. V prípade, že je deň doručenia faktúry neistý, je dlžník v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia vášho plnenia. Ak sa po vašom plnení má uskutočniť prehliadka na účel zistenia, či ste plnili riadne, je dlžník v omeškaní, ak nezaplatí najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.