Objednali ste sa ku kaderníčke, masérovi či trénerovi, no deň pred termínom vám do toho niečo vošlo? Možno vás prekvapí, že aj keď službu reálne nevyužijete, podnikateľ od vás môže žiadať úhradu, a to niekedy až v plnej výške. Kedy je to oprávnené a aké pravidlá platia pre storno poplatky, vysvetľuje spotrebiteľská organizácia dTest.
Záloha prepadáva. No nie vždy
Zmeškaný alebo zrušený termín bez včasného ospravedlnenia môže vašu peňaženku poriadne zaboleť. Podľa dTestu podnikatelia najčastejšie účtujú storno poplatky, ktoré sa odvíjajú od toho, ako neskoro zákazník zmenu oznámi. V prípade, že sa klient na dohodnutý termín nedostaví vôbec a bez akéhokoľvek ospravedlnenia, bežne býva požadovaná platba až vo výške 100 % ceny objednanej služby. Ako upozorňuje riaditeľka dTestu Eduarda Hekšová, dôvodom je skutočnosť, že takýto termín už podnikateľ väčšinou nedokáže nahradiť iným zákazníkom a prichádza tým o príjem.
Dôležité je ale vedieť, že nie vždy je takýto nárok zo strany poskytovateľa služby oprávnený. V prípade bežnej rezervácie termínu na kozmetiku, masáž alebo tréning neplatí právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu, ako je to pri nákupe cez internet. To ale neznamená, že termín nemožno zrušiť či preložiť – záleží na podmienkach, ktoré boli dohodnuté pri samotnej rezervácii.
Storno poplatok alebo záloha?
Zaujímavým bodom je samotná forma storno poplatku. Často ide o tzv. zmluvnú pokutu, ktorá ale musí byť riadne dohodnutá vopred. Ako uvádza Hekšová, „ide o dohodnutú pokutu, nemožno ju tak dodatočne ľubovoľne stanoviť“. Spotrebiteľ teda musí byť o výške a existencii takejto pokuty jasne informovaný už pri vytváraní rezervácie – a to aj pri objednávke cez telefón či SMS. Samotná zmienka v obchodných podmienkach zverejnených niekde na webe nestačí. Mnohí poskytovatelia navyše webové stránky ani nemajú, alebo na nich chýbajú relevantné informácie.
Ak teda klient o žiadnej pokute nevedel a informácie mu neboli poskytnuté zrozumiteľne a včas, podnikateľ od neho nemôže vymáhať zaplatenie storna. To však neznamená, že spotrebiteľ môže termín ignorovať bez následkov. Ako dTest upozorňuje, v takýchto prípadoch si môže poskytovateľ nárokovať náhradu škody – konkrétne ušlý zisk, ak sa mu termín nepodarilo obsadiť iným zákazníkom. Tento ušlý zisk však spravidla nepredstavuje celú cenu služby, keďže do nej vstupujú aj náklady, ktoré nakoniec podnikateľ nemusel vynaložiť – napríklad na materiál ako farba na vlasy či umelé nechty.
Ako reklamovať služby
Zaujímavým doplnkom témy je aj možnosť reklamácie služieb ako je strih, masáž či manikúra. Podľa dTestu je síce vhodné reklamovať nedostatky ihneď po ich zistení, no nie je to povinné. Dôležité je však dokázať existenciu vady, a preto je čím skôr tým lepšie. Ak sa reklamácia uzná, spotrebiteľ má nárok na nápravu alebo primeranú zľavu.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.