Zdražejú hypotéky a termínovaný vklad bude opäť výhodný? Odpovedajú experti

Vzhľadom na situáciu na finančných trhoch a signáloch z Európskej centrálnej banky sa prvé slovenské banky rozhodli pristúpiť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.

Na Slovensku zatiaľ vidíme omnoho pomalší rast, ako napríklad v susednej Českej republike, kde centrálna banka už úrokové sadzby výrazne zvýšila. Tie v januári zaznamenali najrýchlejší medzimesačný rast za 20 rokov, zatiaľ čo na Slovensku zostáva ich zdražovanie skôr výnimkou. 

Odborníkov sme sa pýtali, či môžeme počítať s rastom zhodnotenia na vkladových produktoch. Rovnako, či hrozí „český scenár“ v podobe skokového rastu úrokov na hypotekárnych aj bežných úveroch.

Zdenko Štefanides

hlavný analytik VÚB

Inflácia na cenu zdrojov pôsobí viacerými kanálmi. Po prvé, môže primäť centrálne banky zvýšiť oficiálne úrokové sadzby. To sa deje v susedných krajinách, či na britských ostrovoch a budúci mesiac zrejme aj v USA. Po druhé, inflácia môže primäť centrálne banky sprísniť menové podmienky cez operácie na finančnom trhu, teda cez zníženie vyššie-spomínaných nákupov cenných papierov. Tým, že sa centrálna banka stiahne z trhu, klesne celkovo dopyt po dlhopisoch a tým musí stúpnuť ich požadovaný výnos, aby bol dostatočne atraktívny pre štandardných investorov. No a po tretie, inflácia priamo tvorí podstatnú časť požadovaného nominálneho výnosu dlhopisov, vrátane dlhopisov krytých hypotekárnymi aktívami bánk. Investori, ktorí sú ochotní požičať bankám zdroje na 10 rokov za reálny výnos napr. 0,5% ročne budú požadovať oveľa vyšší nominálny výnos ak očakávajú napr. 3%-nú infláciu ako v doterajšej situácii, keď očakávaná inflácia v eurozóne bola dlhodobo medzi 0-1%.

Podľa nás k ďalšiemu navyšovaniu dôjde, nehrozí však scenár ako v Českej republike, prípadne iných krajinách, ale sadzby sa budú hýbať veľmi mierne a postupne. Avšak aj po avizovanom zvyšovaní ECB je možné, že budúci rok budú sadzby začínať dvojkou. Sadzby na Slovensku budú aj naďalej jedny z najnižších v eurozóne a nič na tom nezmení ani toto mierne a postupné zvyšovanie.

Andrej Martiška

ekonomický analytik Tatra banky

Ak by sme na Slovensku stále platili korunou, asi by sme už mali vyššie sadzby. Keďže patríme do eurozóny, naše sadzby nastavuje ECB. Vzhľadom na zrýchlenie inflácie očakávame rast sadzieb približne o 50 bázických bodov do konca roka, čo by znamenalo nárast depozitnej sadzby z -0,5% na 0%.

Čo sa týka prenosu na klientov, úverové produkty viac závisia od dlhších sadzieb, ktoré už vzrástli, preto vidíme aj tlak na rast sadzieb na úverových produktoch už dnes. Čo sa týka vkladov, sadzby ECB boli záporné, ale sadzby na vkladoch klientov spravidla nie. Pre banky to znamenalo, že vklady boli pre nich dlhé obdobie stratové. Preto na bežných účtoch neočakávame zvýšenie sadzieb, na sporiacich a termínovaných účtoch môže prísť k symbolickému nárastu.

Melinda Burdanová

výkonná riaditeľka Poštovej banky

Úrokové sadzby úverových produktov sa v posledných mesiacoch držali na svojich historických minimách, a to nielen na Slovensku. Aj vzhľadom na aktuálnu situáciu a postupne sa zvyšujúcu infláciu sme predpokladali, že úrokové sadzby na úverových produktoch budú z dlhodobého hľadiska rásť. Slovenský trh na to začína postupne reflektovať, čo potvrdzuje postupné zvyšovanie úrokových sadzieb na hypotekárnych úrokoch v niektorých bankách.

Očakávam, že ECB bude k zvyšovaniu sadzieb pristupovať opatrne, aby neohrozila ekonomické zotavovanie, a preto rast sadzieb bude postupný a mierny. Vo všeobecnosti platí, že ak úroky rastú, rastú tak pri úveroch, ako aj sporiacich produktoch. Preto sa dá z dlhodobého hľadiska predpokladať aj postupné zvyšovanie úrokov u sporiacich produktoch.

Čo sa týka inflácie, súčasná surovinová kríza výrazne ovplyvňuje jej rast a v prípade vyhrotenia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou bude, minimálne pre Európu, pokračovať. Vojenský konflikt bude ovplyvňovať dostupnosť a samozrejme aj ceny pre nás nevyhnutných surovín, či už ropu alebo plyn, čo samozrejme ovplyvní aj infláciu.

Marián Búlik

finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko

Časy rekordne nízkych úrokových sadzieb pri hypotékach pod hranicou 0,5 % sa končia. Je zrejmé, že v priebehu tohto roka zdvihnú úroky pri hypotékach postupne všetky banky. Cena peňazí na medzibankovom trhu už reflektuje tieto očakávania a banky si už budúce financie na úverovanie budú požičiavať s vyšším úrokom ako doteraz. Nárast úrokových swapov pri splatnosti od 3 do 10 rokov predstavuje od úvodu roka už 0,6 percentuálneho bodu. Do konca roka by sa preto priemerný úrok pri nových hypotékach z dnešnej úrovne približne 0,9 % mohol posunúť niekde okolo 1,5 %.

Pre ľudí s hypotékou to znamená, že by si mali čím skôr zafixovať dnešnú nízku sadzbu ideálne na 10 rokov. Dokonca na Slovensku od tohto týždňa máme banku s 20-ročnou fixáciou s výhodným úrokom.

Treba na rovinu povedať, že nám v dohľadnej dobe určite nehrozí scenár Českej republiky, ktorá v priebehu necelého roka zdvihla centrálnu sadzbu z 0,25 na 4,25 % a priemerné úroky sa tam pri hypotékach pohybujú vyše 4 %. Česi zažili veľmi prudké zdraženie úverov, ktoré Slovákom v tak krátkom čase nehrozia, aj to je jedna z výhod eura. Napriek tomu platí, že si treba zafixovať nízky úrok na čo najdlhšiu dobu. Pretože rast úrokov bude pravdepodobne aj v ďalších rokoch pokračovať.

Avšak banky dnes nie sú a ani nebudú vhodným miestom na zhodnotenie úspor. Kým inflácia hrá pri úveroch s dlhou splatnosťou v prospech dlžníka, pri bankových vkladoch je a aj bude inflácia nad úrovňou úročenia. Čiže peniaze v banke budú naďalej strácať každý deň zo svojej hodnoty. Jediným spôsobom na reálne zhodnotenie a ochranu pred infláciou bude aj po miernom náraste úrokov pravidelné investovanie do podielových a ETF fondov.

Linda Valko Gáliková

PR manažér 365.bank

Aktuálny rast úrokových sadzieb hypotekárnych úverov na Slovensku je spôsobený jednak očakávaniami zvýšenia sadzieb Európskej centrálnej banky, ale aj tým, že sa na slovenskom trhu držia, v dôsledku silne konkurenčného prostredia, na veľmi nízkej úrovni. Nárast sa preto prejaví skôr na úveroch ako na sporiacich produktoch. 

Zvyšovanie sadzieb v Českej republika je v inej réžii. Menovú politiku drží v rukách Česká národná banka, ktorá vie flexibilnejšie reagovať na vývoj inflácie než ECB. Preto sme svedkami opakovaného zvyšovania základnej sadzby, čo sa nutne premietlo aj do nárastu úrokových sadzieb komerčných bánk v ČR.

Šimon Pekár

junior analytik Finax

Hoci v posledných mesiacoch zmiernila Európska centrálna banka rétoriku, stále má v pláne podržať úroky na súčasných záporných hodnotách minimálne do roku 2023, hoci trhy odhadujú, že sa tak stane o pár mesiacov skôr. Aj v takom prípade to však nie je hrozba najbližšieho obdobia. 

Tento postoj potvrdzujú aj vyjadrenia členov Rady guvernérov či ekonómov ECB. Boja sa, že ak tempo rastu cien v roku 2023 prirodzene spomalí, prirýchle zvyšovanie úrokov ublíži ekonomike. Celkovo ECB očakáva tempo inflácie na úrovni 1,8% v rokoch 2023 aj 2024, čo nestačí na odôvodnenie zvýšenia úrokov. V marci však vyjde nová predpoveď, takže uvidíme, či bude zásadne vyššia. 

Keďže však inflácia v spojení s rušením programov na podporu likvidity okresáva bankám zárobky, môžu sa ich snažiť vykrývať zvyšovaním úrokov na pôžičkách.