Zdroj: Shutterstock
Exekútori vo všeobecnosti vymáhajú rôzne dlhy, najčastejšie ide o tie, ktoré sa spájajú s nezaplateným výživným alebo odvodmi. Ak by celý exekučný proces fungoval, pre štát by bol veľmi výhodný, mohol by totiž priniesť oveľa viac financií napríklad do systému verejného zdravotníctva. Problém je však v tom, že exekúcie podľa odborníkov funkčné nie sú.
Asociácia inkasných spoločností Slovenska (ASINS) tvrdí, že efektivita exekúcií je v súčasnosti minimálna. Podľa jej výpočtov dostane veriteľ z každých tisíc eur, ktoré vymôže exekútor, len štyridsať eur.
Nízka efektivita je problém, ktorý trápi viaceré strany, najviac však inkasné firmy, ktoré sa snažia zákonnou cestou dotlačiť neplatičov k tomu, aby svoje záväzky platili.
Inkasné firmy fungujú spravidla tak, že za nižšiu cenu odkúpia dlhy veľkých firiem. Tie sa následne snažia vymôcť, a to v takej výške, aby z nej mali určitý zisk. Neefektívne exekúcie však vedú k tomu, že firmy sú často v mínuse, pretože od neplatičov nedokážu dané financie získať.
Predstavitelia inkasných firiem tvrdia, že problém je na strane exekútorov. „Najlepší exekútori v danom kraji vymáhajú v priemere viac ako dvojnásobok toho, čo najslabší,“ poznamenal Martin Musil, prezident ASINS.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že problém s exekúciami by mal trápiť len firmy, ktorým sú neplatiči dlžní. ASINS však upozorňuje, že ak bude situácia pokračovať ďalej, môže ovplyvniť aj platiacich zákazníkov.
Štatistiky potvrdzujúce to, že exekúcie nefungujú dobre, môžu občanom signalizovať, že veľké firmy od nich nebudú vymáhať menšie čiastky. Naopak, firmám môžu naznačovať, že sa svojich peňazí na Slovensku nedomôžu. Práve preto sa môžu rozhodnúť zvýšiť ceny za svoje tovary a služby, a kryť sa tak pred prípadnými stratami.
Problém je však v tom, že vyššie ceny budú „trestom“ len pre zákazníkov, ktorí dovtedy za produkty a služby bežne platili.
Efektivita exekútorov je problém, s ktorým sa stretávame už niekoľko rokov. Všetko však výrazne zhoršila zmena, ktorá nastala v roku 2017. Kým pred ňou si exekútorov vyberali jednotliví veritelia, po jej zavedení sa jednotlivé prípady začali rozdeľovať náhodným výberom.
Dôvodom tejto zmeny bola skutočnosť, že štát nechcel, aby medzi veriteľom a exekútorom vznikali bližšie väzby. Podľa Musila však tento systém nefunguje.
„Na Slovensku máme viac exekútorov ako v Čechách, kde trh je dvojnásobne veľký. Niektorí exekútori dostávajú málo prípadov a nie sú schopní fungovať efektívne. Exekútor, aby investoval do nejakej automatizácie, musí dosiahnuť kritické množstvo práce, aby fungoval dobre. Systém náhodného prideľovania spôsobil, že všetci majú rovnako, no všetci sa majú zle,“ tvrdí.
Exekúcie na Slovensku prebiehajú v intervale piatich rokov. Ak sa počas tejto doby nepodarí peniaze vymôcť, celý proces sa zastaví a exekútor má právo na paušálnu odmenu vo výške sto eur. Tá je však po pripočítaní ďalších poplatkov o niečo vyššia a dosahuje hodnotu 150 eur.
Paušálny poplatok má povinnosť zaplatiť veriteľ, čo je dôvod, prečo sa mnohí pre exekúciu nižších dlžných čiastok ani nerozhodnú.
Exekučný poriadok následne určuje, že odmena exekútora je 20 % zo získanej sumy. Ak je teda suma, ktorú veriteľ chce vymôcť, nízka, niektorí exekútori podľa ASINS radšej počkajú päť rokov a získajú paušálnu odmenu.
Exekútor môže získať viac ako 100 eur len v prípade, že je exekúcia vyššia ako 500 eur. Podľa ASINS je však priemerná výška exekúcie aktuálne 3 500 eur.
Exekútori sa s názorom inkasných spoločností nestotožňujú. Podľa nich nemajú dôvod pasívne čakať na uplatnenie paušálnej odmeny.
„Tvrdenie inkasných spoločností, že časť exekútorov nevymáha zverené exekúcie a vyčkáva na vyfakturovanie paušálnych výdavkov oprávnenému, je úplným nezmyslom. Dlhé roky tieto výdavky nepokrývali ani len náklady, ktoré súdny exekútor mal v súvislosti s vedením exekučného spisu. Odmena exekútora sa odvíja od toho, čo skutočne vymôže pre veriteľa – preto sedieť a čakať so založenými rukami na paušálne výdavky by mohol len úplný ekonomický diletant,“ hovorí Stanislava Kolesárová, hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov.
Kolesárová zároveň dodáva, že inkasné firmy chcú svojimi názormi návrat predchádzajúceho systému, kedy si veriteľ sám mohol vyberať exekútora.
„Ich konečným cieľom je zvrátiť súčasný protikorupčný model náhodného elektronického prideľovania exekúcií a vrátiť sa k starým poriadkom, z ktorých tieto nikým nekontrolované spoločnosti ekonomicky profitovali,“ tvrdí.
Skupina 31 poslancov predchádzajúceho parlamentu ešte v minulom roku tvrdila, že náhodné prideľovanie prípadov znamená neprimeraný zásah do práv ľudí, teda veriteľov. Ústavný súd na to vtedy reagoval takto:
„Navrhovatelia argumentujú, že v dôsledku napadnutých ustanovení sa reálna dostupnosť právnej ochrany judikovaných pohľadávok (nárokov) oprávnených oslabila, a to najmä so zreteľom na ich celkovú nižšiu vymožiteľnosť, ako aj so zreteľom na dlhšiu dobu trvania exekučného konania a vyššie náklady oprávnených s exekučným konaním spojené. Ciele sledované napadnutými ustanoveniami, aj keby boli legitímne, by bolo podľa navrhovateľov možné dosiahnuť inými, primeranejšími prostriedkami.“
Rezort spravodlivosti aktuálne čaká a tvrdí, že rozhodnutie ústavného súdu bude kľúčové pre jeho ďalší postup.
Marek Mittaš
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
