Ekonóm Peter Cmorej: „Na sporenie sa neoplatí žiadne životné poistenie“

Dobrý deň. Ak je Investičné životné poistenie založené výhradne za účelom sporenia, poisťovňa je absolútne zbytočný príživník. Do rovnakých podielových fondov sa dá investovať aj bez poisťovne, poplatky na strane poisťovne sú absolútne neopodstatnené. Ak budete investovať cez poisťovňu, môžete v budúcnosti čakať o 15 až 50 percent menej peňazí ako keby ste do toho istého fondu investovali „nepriamo“ bez poisťovne. Až taká je sila poplatkov.

Je to jednoduché. Ak máte v oboch sporeniach ten istý fond, poplatky na strane poisťovne sú navyše a iba vám znižujú výnos. Ak sporíte napríklad 30 Eur mesačne a mesačný poplatok poisťovne za vedenie zmluvy je 1,5 Eur, tak iba tento poplatok tvorí 5 % z toho, čo mesačne posielate. Investuje sa vám teda každý mesiac o 5 % menej. Ak k tomu prirátate správcovský poplatok na strane poisťovne, ktorý vám každý rok zníži výšku Vášho účtu o 1 až 2 %, za 20,30,40 rokov sa dostanete k astronomickým čiastkam.

Životné poistenie sa poväčšine delí na kapitálové a investičné, keďže to druhé ste zavrhli, oplatí sa aspoň kapitálové?

Na sporenie sa neoplatí žiadne životné poistenie. Poistenie je od slova „poistiť“, nie od slova „sporiť“, ani od slova „investovať“.

Ak sa človek potrebuje poistiť, Investičné životné poistenie má svoje opodstatnenie, pretože niektoré riziká v inom type poistenia lacnejšie nepoistíte. Poistka však má byť nastavená tak, aby „uživila“ samu seba. To znamená, žiadne závratné nasporené sumy na konci poistného obdobia. Klient platí len toľko, aby to postačovalo na zaplatenie poplatkov za krytie rizík.  

Kapitálové životné poistenie je vždy spojené so „sporiacou časťou“. Peniaze sa sporia do dlhopisov, ktoré ponúkajú veľmi nízke reálne zhodnotenie. História pozná dlhé obdobia, kedy sa takto uložené peniaze výrazne znehodnotili. Kapitálové životné poistenia ponúkajú garanciu, je to však garancia straty kúpnej sily peňazí. Najmä v súčasnej ekonomickej situácií. Určite neodporúčam ani ako poistenie, ani ako sporenie.  

Keďže deklarované poistenie (IŽP, KŽP) nie je podľa vás výhodné, prečo si ho potom ľudia uzatvárajú?

Dobre urobená poistka, či už čisto riziková poistka bez sporenia alebo investičné životné poistenie nastavené čisto na krytie rizík vás má chrániť pred fatálnymi životnými situáciami. Pokiaľ nemáte niekoľko miliónov na konte, malo by vás zaujímať, čo bude s rodinou ak príde o príjem, ktorý napríklad splácal hypotéku. Absolútne najdôležitejšie sú trvalé následky úrazu. Pri úmrtí príde rodina o váš príjem, pri trvalých následkoch sa o vás budú musieť možno do konca života starať.

Takže, ak som to správne pochopil, pri životnom poistení sa oplatí iba poistenie s rizikovou zložkou (žiadne kapitálové či investičné)?

Ako som už hovoril, Investičné životné poistenie má svoje opodstatnenie, pretože niektoré riziká v inom type poistenia lacnejšie nepoistíte. Aj keď je IŽP produkt spojený so sporením, zmluvu je možné nastaviť tak, aby slúžila výhradne na poistenie a nie za účelom sporenia.

Cez IŽP sa poisťujú najmä hlavné životné riziká, poistenie smrti a kritických chorôb. Tieto poistenia sú totiž tým drahšie, čím ste starší. Riziko poistnej udalosti sa vekom zvyšuje a tým pádom sa zvyšujú aj poplatky za krytie rizika. Vo vyššom veku sú už priam neúnosné. Cez IŽP si tieto poplatky svojím spôsobom predplácate. Na začiatku sa rozdiel medzi tým čo platíte a výškou poplatkov investuje a vo vyššom veku  sa vysoké poplatky strhávajú z dovtedy nasporenej sumy. Keďže peniaze sa v IŽP zhodnocujú .. aj keď nie ideálne, ale zhodnocujú ..  v konečnom dôsledku platíte za rovnaké poistenie cez IŽP menej ako by ste platili v čisto rizikovom poistení.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí už majú uzatvorené buď investičné, alebo kapitálové životné poistenie? Majú si ho zrušiť a nechať si iba rizikové životné poistenie a sporiť inak?

Každá zmluva je špecifická. Podstatná časť nákladov je splatená v prvých dvoch rokoch poistenia. Nájdu sa aj zmluvy, ktoré sa už po zaplatení počiatočných nákladov neoplatí rušiť. Dôležité je zrátať si priebežné poplatky. Ak zistíte, že 7, 10 alebo 15 percent vašej mesačnej platby zhltne poisťovňa, pokračovať v takom sporení je čistý nezmysel.

Ak máte zmluvu urobenú ako poistenie, dôležité je pozrieť si poistné podmienky a porovnať si cenu jednotlivých pripoistení. Zmluvy uzatvorené pred desiatimi rokmi dokážu všeličím prekvapiť, väčšinou žiaľ, negatívne.

Kapitálové životné poistenia sa oplatí ponechať iba vtedy, ak máte vysokú garantovanú technickú úrokovú mieru. Konkrétne 4,5 alebo 5 percent. V takom prípade máte na zmluve zhodnotenie porovnateľné s dnešnými terminovanými vkladmi, čo nemusí byť na zahodenie. Ide o zmluvy staré tak sedem a viac rokov.

Keby ste mali sumarizovať, koľko zo zmlúv, ktoré prejdú vašimi rukami, je „nanič“?

Popravde, 9 z 10 zmlúv, ktoré sa mi dostanú do rúk, sú na zrušenie.

Prečo je to tak? Chcú nás poisťovací agenti, ľudovo povedané, „ošklbať“? Ako sa dá voči tomu brániť?

To je na samostatný rozhovor :) V prvom rade, poistné zmluvy aj poistné podmienky sa v čase vyvíjali. V 90-tych rokoch sme boli postkomunistická krajina, kde sme boli radi, že máme konečne poriadnu ponuku spotrebných tovarov v obchodoch. Predával sa u nás aj rôzny treťotriedny tovar. Rovnako k nám pristupovali aj mnohé poisťovne. Cenami aj kvalitou poistenia. Z tých dôb som napríklad videl poistenie smrti úrazom, kde bola vylúčená smrť autonehodou.

Len kým v predajniach stav, kedy ste ten istý televízor kúpili v dvoch susedných obchodoch s rozdielom 5000 korún veľmi rýchlo pominul, v poisťovníctve sa nikto poriadne nevyznal a preto tu Eldorádo pretrvalo roky rokúce. A ešte stále pretrváva.

Napríklad jedného môjho kolegu chcel klient zažalovať, lebo mu pred desiatimi rokmi sprostredkoval „investičný vklad“ s projektovaným výnosom 13 % ročne. Mal šťastie, že kdesi vyhrabal starý prezentačný materiál z poisťovne, kde bolo zhodnotenie 13 % napísané čierne na bielom. V tej dobe prišli páni z Ameriky z jednej nemenovanej americkej poisťovne a krásne rozprávali o investovaní. „Keď sem prišli z Ameriky a robia s tým desiatky rokov, tak snáď vedia o čom rozprávajú.“ A všetci veselo predávali a kreslili výnos 13 % ročne.

Jedným z hlavných problémov je, že väčšina sprostredkovateľov robí len to, čo im niekto povie, respektíve na školení naznačí a oni si to nejako vyložia. Sami nerozmýšľajú, nečítajú, nepočítajú. Finančné poradenstvo je  vedomostne veľmi náročná profesia a nie každý má talent na všetko. To, že niekto je dobrý v poistkách ešte neznamená, že vie niečo o investovaní. Žiaľ, u nás sa každý tvári ako majster sveta.

Je tu však aj veľmi veľa vyslovených podvodníkov. Na svojom blogu som už menoval aj niekoľko konkrétnych osôb, ktoré využívali predaj IŽP na čisté podvody. Žiaľ, legislatíva je deravá, úmysel sa ťažko dokazuje, Eldorádo pretrváva. Zišiel by sa Wyatt Earp, ktorý by to tu konečne „vystrieľal“.     

Brániť sa dnes dá iba s veľkou obozretnosťou. Poistné podmienky a produkty sú tak zložité, že ak sa v tejto oblasti nepohybujete, môžete mať IQ 200 a aj tak Vám skúsený predajca predá nejakú hovadinu. Jednoducho si ten háčik v tej spleti podmienok a pseudovýhod nevšimnete.   

Ako si správne vybrať osobu, ktorá mi dobre poradí?

To je veľmi ťažké. Najlepšie je, keď sa z takýchto rozhovorov a článkov naučíte rozoznať tie chronicky sa opakujúce „nesprávne riešenia“ a vďaka tomu dokážete aspoň trochu posúdiť ponuku sprostredkovateľa. A potom samozrejme osobné referencie dlhodobého charakteru.

Do čoho je podľa vás vhodné investovať, alebo ako si sporiť, aby sme na sporení neprerábali?

Aj tu platí „čím máte viac peňazí, tým máte viac možností“. Pre bežného občana neexistuje nič lepšie ako sporenie priamo do podielových fondov cez sporiaci plán. Sporiace plány ponúkajú aj naše banky, žiaľ väčšinou iba do vlastných fondov, ktoré kvalitou nie vždy konkurujú tým „veľkým zahraničným“. Navyše tam, z dôvodu pre mňa nepochopiteľnej premisy, že „Slovák je investor konzervatívny“, miešajú na môj vkus až nechutne veľa dlhopisov. Dnes viem o troch sporiacich plánoch na Slovensku, ktoré sú veľmi dobré a o niekoľkých, ktoré je možno označiť za „dobré“.

Pred stratami je možné chrániť sa postupným odkupovaním akciovej zložky v posledných rokoch sporenia do bezpečnejších finančných aktív. Takúto možnosť ponúka viacero sporiacich plánov.

Môžete to bližšie špecifikovať? (sporiace plány, ktoré sú veľmi dobré a dobré)

Nebudem menovať konkrétne produkty. Veľmi dobrý sporiaci plán je pre mňa taký, v ktorom po prvé neexistujú poplatky typu „za vedenie účtu“ alebo „za správu sporiaceho plánu“ a po druhé ponúka dostatočne rozsiahlu škálu investičných možností. To u mňa dnes spĺňajú tri produkty. Dva z nich sú produktom konkrétnych asset managementov, ktoré majú rozsiahlu ponuku vlastných fondov a tretí nie je obmedzený na žiadnu fondovú rodinu. Je to produkt custodiana, ktorý zabezpečuje pre klientov nákup fondov z akejkoľvek fondovej rodiny. „Dobré“ plány sú tie, ktoré síce majú nízke poplatky, ale škála investičných možností nie je až taká široká. Ide o produkty konkrétnych asset managementov, respektíve bánk.

Oplatia sa termínové vklady? Ak sa bojím investovať a rozmýšľam buď nad kapitálovým životným poistením, alebo termínovaným vkladom, čo je podľa vás lepšie?
Terminované vklady sa určite oplatia viac, ako zakladať si nejaké poistenie, kapitálové alebo vkladové. Platí však pravidlo o všetkých vajíčkach v jednom košíku. Pri terminovaných vkladoch vás môže veľmi nepríjemne prekvapiť inflácia. Rozumné je investíciu rozdeliť. Podielové fondy ponúkajú dnes množstvo stratégií, aj defenzívne. „Konzervatívny“ väčšinou znamená len nedostatočne skúsený. Na jednej strane sa netreba báť, na druhej strane si je potrebné dobre si vybrať kto vám radí.

Myslíte si, že Slováci vedia o tom, že sporenie cez predkladané životné poistky je pre nich nevýhodné?

Nie, nevedia. Keby vedeli, tak minimálne polovica sprostredkovateľských spoločností by nadobro skončila a aspoň dve tretiny sprostredkovateľov by si museli nájsť novú robotu.

Čo si myslíte o investovaní a Slovákoch?

Slováci sú žiaľ neskúsení a ich finančné povedomie je nízke. Permanentne sú klamaní rôznymi podvodníkmi a štát to toleruje. Výsledkom je nedôvera vo finančné trhy a takzvaná „konzervatívnosť“, ktorú som už spomínal. Prispievajú k tomu aj predstavitelia politických strán, ktorých vyjadrenia smerom k investovaniu a finančným trhom, väčšinou v súvislosti s druhým pilierom, sú často dosť nekompetentné. Teraz to už nie je až taká tragédia ako za minulej vlády, ale stále je na zaplakanie keď vidím, že návrhy zákonov sa menia iba preto, že niekto, kto má v určitej politickej strane slovo, nie je až tak „finančne zdatný“ ako by mal byť. „Neznalosť“ zákonodarcov je aj hlavným dôvodom, prečo sa môže IŽP veselo ponúkať ako investičný produkt. Mám pocit, že oni ani nevedia, čo by mali regulovať. Správajú sa ako Alenka v ríši divov. 

 Ďakujem za rozhovor,
Ján Florek