Ďalší pracovný pomer? Prečo nie!

V zásade platí, že fyzická osoba – zamestnanec môže mať uzatvorených aj viac pracovných pomerov. Dôležitou je tá skutočnosť, či pôjde o pracovný pomer s novým zamestnávateľom alebo s tým súčasným.

Konkurenčný charakter druhej práce

Zamestnanec si môže dohodnúť pracovný pomer s novým zamestnávateľom, no je treba rozlišovať, či druh práce môže predstavovať určitú konkurenciu súčasnému zamestnávateľovi alebo nie. Ak by išlo o pracovný pomer na celkom odlišný druh práce môže zamestnanec celkom slobodne uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu. Ak by druh práce mal konkurenčný charakter nie je to také jednoduché. Pôvodného zamestnávateľa v tomto prípade chráni  ustanovenie §83 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu a písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere (ktorý ma uňho) vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Teda záleží na tom, či predmet činnosti môže pôsobiť konkurenčne. V prípade, ak to tak nebude, môže zamestnanec uzatvoriť viac pracovných pomerov aj bez toho aby to oznámil zamestnávateľovi.

Samotná ochrana zamestnávateľa spočíva v tom, že má právo od zamestnanca požadovať, aby sa zdržal výkonu zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Toto právo môže zamestnávateľ písomne (!) uplatniť najneskôr do desiatich pracovných dní od oznámenia. Dôležité je, že zamestnanec má povinnosť vyhovieť požiadavke zamestnávateľa bez zbytočného odkladu. Ak si to zamestnávateľ rozmyslí môže požiadavku na zdržanie sa predmetnej zárobkovej činnosti písomne odvolať.

Takýto postup sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. Dôležitá je aj tá skutočnosť, že zamestnávateľ nesmie zapracovať do pracovnej zmluvy ustanovenie, ktoré by zakazovalo zamestnancovi uzatvoriť  ďalší pracovný pomer.

Je možné mať s jedným zamestnávateľom uzatvorených viac pracovných pomerov?

Možno zaujímavejšie znie otázka, či môžu zamestnanec a zamestnávateľ uzatvoriť spolu nový pracovný pomer popri už existujúcom. Zákonník práce dáva na túto otázku jasnú odpoveď v ustanovení §50 a nenecháva žiadny priestor pre polemiku. Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov aj s tým istým zamestnancom. Teda nielen jeden, či dva, ale aj viac pracovných pomerov. Najdôležitejšou podmienkou ostáva tá skutočnosť, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Teda pri použití negatívneho vymedzenia môžeme povedať, že na rovnaký druh práce, u jedného zamestnávateľa, nie je možné uzatvoriť viac pracovných pomerov ako jeden. Zákonník práce ďalej udáva, že práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Obvykle pri uzavretí nového pracovného pomeru znie tento na kratší pracovný čas, no nie je to pravidlo. Môže sa stať a stáva sa, že oba tieto pracovné pomery znejú na zákonom ustanovený (maximálny) týždenný pracovný čas. V takomto prípade to síce môže vyzerať, že by to nemuselo byť celkom legálne, no opak je pravdou. Nielen, že to legálne je, ale sám Zákonník práce (ako už bolo spomenuté vyššie) uvádza, že každý pracovný pomer sa posudzuje samostatne, teda nedochádza k súbehu a preto sa ani pracovný čas nesmie spočítavať, pretože ho treba vnímať oddelene pre všetky pracovné pomery.

Tak v prípade, ak zamestnanec uzatvorí pracovný pomer so súčasným  zamestnávateľ alebo s novým bude potrebné spomenutý princíp (samostatnosti, oddelenosti) aplikovať. Teda iná môže byť dĺžka skúšobnej doby, či výpovednej lehoty alebo bude iná dĺžka pracovného času, prípadne sa budú líšiť výplatné termíny, či dĺžka dovolenky. O inom druhu práce, mieste výkonu, či mzdových podmienkach ani nehovoriac.

Z uvedeného vyplýva aj to, že odvody (do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne) a dane sa budú taktiež posudzovať samostatne. Aj keď sa postup pri výpočte dane (preddavkov na daň) v jednotlivých pracovných pomeroch nelíši, tak rozdiel ostáva v tom, že možnosť uplatniť si nezdaniteľné časti základu dane sa bude dať iba u jedného platiteľa dane.