Doložka zákazu konkurencie v pracovnej zmluve

Dá sa povedať, že ide u nás o úplnú novinku. Napríklad v Českej republike ju poznajú už pár rokov. Tento inštitút, ktorý si môžu zmluvné strany zakotviť v pracovnej zmluve obmedzuje zamestnanca aby vykonával zárobkovú činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k predmetu podnikania zamestnávateľa. No nebude to zadarmo a nebude sa to dať dohodnúť v pracovnej zmluve vždy.

Vymáhateľnosť doložky

Aj keď ide o nový inštitút v praxi sa často v pracovných zmluvách vyskytoval, no nemal oporu v zákone a povinnosť zdržať sa výkonu určitej činnosti sa od bývalého zamestnanca nedala nijako vymáhať. Dnes už tu táto možnosť existuje, no treba si dať pozor aby bola v súlade so Zákonníkom práce, inak jej hrozí neplatnosť. V takom prípade je opäť táto požiadavka na zamestnanca nevymožiteľná.

V pracovnej zmluve si zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu  vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.  Určitou dobou sa tu myslím najviac jeden rok.

Túto podmienku môžu dohodnúť, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.

Peňažná náhrada pri plnení konkurenčnej doložky

Pričom platí, že zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu (najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca) za každý mesiac plnenia záväzku. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie. Zákonník práce umožňuje aby si splatnosť dohodli aj inak.

Ak si to zamestnávateľ rozmyslel a nepožaduje aby zamestnanec dodržal túto doložku môže jednostranne od záväzku odstúpiť (písomne!), ale len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca. Záväzok potom zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.

Zamestnanec sa môže aj „vykúpiť“ z tejto povinnosti, ale iba v prípade, ak si to so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodol. Nejde o klasické vykúpenie sa zo záväzku, pretože Zákonník práce ustanovuje, že zmluvné strany (zamestnávateľ a zamestnanec)  sa môžu dohodnúť  na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší svoj záväzok. Pričom zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca zanikne.  Suma tejto náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa, ktorú je povinný vyplatiť zamestnancovi pri dodržaní záväzku. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti.

V prípade, ak by zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti môže zamestnanec záväzok (písomne!) vypovedať. Záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Teda, ak zamestnávateľ nedodrží svoju povinnosť nebude zamestnanec akýmsi „rukojemníkom,“ ale po vypovedaní môže  prácu, ktorej sa rozumie vykonávať ďalej a u iného zamestnávateľa. Na ochranu zamestnanca slúži aj ustanovenie, ktoré umožňuje súdu záväzok obmedziť alebo zrušiť. A to v prípade, ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa.