Zdroj: DALL·E/IvanaS
Konsolidačný balíček, ktorý nedávno schválil parlament, počíta aj s elimináciou pracovných úväzkov, ktorým sa hovorí fiktívne živnosti. Ide o ľudí, ktorí síce vykonávajú prácu ako klasickí zamestnanci na trvalý pracovný pomer, no oficiálne sú vedení ako samostatne zárobkovo činné osoby. Tento model im umožňuje šetriť na daniach aj odvodoch a vo výsledku si prilepšia o desiatky až stovky eur mesačne, čo však pre štátny rozpočet znamená výpadok príjmov.
Minister financií Ladislav Kamenický už na tlačovej besede k balíčku oznámil, že jedným z opatrení na ozdravenie verejných financií bude sprísnenie pravidiel, ktoré by mali tento fenomén obmedziť. Zmena sa týka definície tzv. závislej práce, ktorou sa oddeľuje zamestnanecký vzťah od podnikateľskej činnosti. Kým doteraz bola súčasťou tejto definície aj podmienka, že práca sa vykonáva v čase určenom zamestnávateľom, po novom táto podmienka zo zákona vypadne. V praxi to znamená, že ak človek pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pozícii podriadeného, má ísť o zamestnanie, a nie o podnikanie, bez ohľadu na to, kto určuje pracovný čas.
Práve pracovný čas bol jednou z podmienok, na ktorých si kontrolóri veľakrát „vylámali zuby“. Pracovník totiž potreboval spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky závislej práce naraz. Živnostníci tak jednoducho uviedli, že majú flexibilnú pracovnú dobu. Táto podmienka sa však po novom ruší.
Kontrolóri majú checklist 11 kritérií, ktoré určila Európska komisia a podľa ktorých určujú, či ide o fiktívneho živnostníka:
Vzťah nadriadenosti a podriadenosti
Práca vykonávaná podľa pokynov / podmienok zamestnávateľa
Práca v pevne stanovenej pracovnej dobe / v mieste firmy (to sa po novom ruší)
Výkon práce menom firmy / za ňu (integrácia)
Používanie prostriedkov firmy / priestoru firmy
Dlhodobosť vzťahu a výlučnosť / dominujúci klient
Zodpovednosť za výsledok vs. riziko podnikateľa
Opakovanie rovnakej činnosti / stabilnosť
Evidence ako u zamestnancov
Možnosť odmietnuť zákazku / sloboda podnikania
V bežných kontrolách sa môžu objaviť nasledujúce konkrétne znaky či okolnosti, ktoré zvyšujú podozrenie:
Živnostník používa firemné vizitky / vystupuje pod menom firmy (ako keby bol interný pracovník)
Živnostník využíva priestor firmy, kancelárske priestory či zariadenia (napr. počítače spoločnosti).
Fakturácia výlučne jednej firme alebo veľmi vysoký podiel jednej firmy na celkovom obrate živnostníka.
Pravidelná mesačná platba (fixná suma) namiesto variabilného honorára za výkon (napr. nezávisle na objeme práce).
Živnostník nemá vlastných klientov – jeho podnikanie je de facto závislé len na jednej objednávke / firme.
Firma v kontrolných fázach môže ukázať, že pracovník bol začlenený do organizačných štruktúr, bral účasť na interných poradách, hodnoteniach výkonu, školeniach.
Prítomnosť podobných pracovných pomerov (zamestnanci vykonávajú rovnakú prácu) vedľa živnostníka za rovnakých podmienok.
Zmluvy živnostníka sú len rámcové, ale reálne práce sa vykonávajú podľa interných smerníc firmy – so silným dohľadom.
Priestor podnikania nevyužíva živnostník sám (napr. nemá kanceláriu mimo firmy).
Živnostník nemá vlastné externé náklady, investície, marketing, zodpovednosť za financie — všetko rieši firma.
Zároveň vláda plánuje sprísniť aj sankcie za nelegálne zamestnávanie. Minimálna pokuta pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí načierno, vzrastie z doterajších 2-tisíc na 4-tisíc eur. Ak podnikateľ nelegálne „zamestná“ dvoch a viac ľudí, minimálna pokuta sa zvýši zo súčasných 5-tisíc až na 8-tisíc eur. Horná hranica pokuty, ktorá môže dosiahnuť až 200-tisíc eur, sa zatiaľ meniť nebude. Minister Kamenický verí, že aj vďaka týmto opatreniam sa počet tzv. vynútených živností zníži každoročne o desať percent a od roku 2027 by tieto opatrenia mohli priniesť do štátneho rozpočtu zhruba 40 miliónov eur ročne.
Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze je na Slovensku vyše 30 percent živnostníkov napojených len na jedného klienta. Odhady hovoria, že takýchto ľudí môže byť viac než 123-tisíc. Štát ich preto vníma ako fiktívnych živnostníkov, ktorí oficiálne podnikajú, no v skutočnosti vykonávajú prácu, ktorá má mať charakter zamestnania.
Ďalším faktorom, ktorý môže prispieť k poklesu záujmu o živnosti, je zvýšenie minimálnych odvodov. Od budúceho roka sa majú živnostníkom zvýšiť o viac ako 80 eur mesačne, konkrétne o 80,76 eura. To znamená, že výhodnosť živnosti oproti klasickému zamestnaniu sa bude znižovať, hoci podľa výpočtov portálu Finsider zostane čistý príjem zo živnosti stále vyšší.
Tento rozdiel je spôsobený najmä paušálnymi výdavkami, ktoré si živnostníci môžu uplatniť vo výške 60 % zo svojich príjmov, až do výšky 20-tisíc eur ročne. Ďalším dôležitým faktorom je výpočet vymeriavacieho základu, ktorý sa pri živnostníkoch určuje odlišne ako pri zamestnancoch. Zatiaľ čo zamestnanci odvádzajú poistné z hrubej mzdy, živnostníci si základ znižujú cez koeficient 1,486 po odpočítaní výdavkov. Až 80 % živnostníkov platí minimálne odvody.
Novinkou sú tiež tzv. mikroodvody. Tie bude každý živnostník platiť už od 6. mesiaca podnikania, a to vo výške 131,24 eur, alebo 107 eur ak ide o podnikajúceho dôchodcu. V dôsledku zvýšenia odvodov a zavedenia nových sa predpokladá, že množstvo SZČO svoju činnosť jednoducho ukončí.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
