Zdroj: Shutterstock
Ak si myslíte, že práca z domu má len samé výhody, vyvedieme vás z omylu. V skutočnosti vás môže o niektoré nároky aj pripraviť. Home office môže mať z právneho hľadiska viacero režimov, v ktorých sa konkrétny rozsah práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa líši.
Na začiatok treba upozorniť, že Zákonník práce pojem „home office“ nepoužíva. Rozoznáva 3 základné formy práce vykonávanej z domu, a to:
1) domácku prácu definovanú ako prácu, ktorú by ste mohli vykonávať aj na pracovisku, ale namiesto toho ju pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti vykonávate z domácnosti;
2) teleprácu ako osobitný druh domáckej práce vykonávanej s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku (typicky s využitím počítača/notebooku). Platia pri nej sprísnené pravidlá pre ochranu spracúvaných údajov, najmä pokiaľ ide o programové vybavenie;
3) príležitostnú prácu z domova, ktorá z právneho hľadiska nie je domáckou prácou. Pokrýva situácie, v ktorých občas alebo za mimoriadnych okolností odpracujete určitý čas v domácnosti, pokiaľ to druh práce dohodnutý vo vašej pracovnej zmluve umožňuje. Môže ísť aj o druh pracovného benefitu, s ktorým sa nespájajú niektoré práva a povinnosti stanovené pre (pravidelnú) domácku prácu (napr. zamestnávateľ umožňuje, aby ste štyri dni v roku podľa vášho výberu odpracovali z domu).
Domácku prácu a teleprácu si musíte so zamestnávateľom dohodnúť v pracovnej zmluve (alebo v jej dodatku). Ak takáto forma dohody chýba, môže vám to zbytočne skomplikovať život – najmä pri preukazovaní nárokov, ktoré by vám pri domáckej práci patrili.
Home office si veľa ľudí spája s výhodou časovej flexibility. Nie je to však pravidlom. Zamestnanec si musí právo na rozvrhnutie pracovného času so zamestnávateľom výslovne dohodnúť.
Pokiaľ takáto dohoda neexistuje, rozvrhuje pracovný čas aj v prípade domáckej práce zamestnávateľ. Ak si čas na home office nerozvrhujete sami, má to aj svoje pozitíva. Jedným z nich je to, že neprichádzate o nárok na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci ani o príplatky spojené s nadčasmi či s prácou vo sviatočné alebo víkendové dni.
Tešíte sa, že si môžete vybrať, kedy si doma „odrobíte“ svoje penzum práce? Ak si však podľa dohody so zamestnávateľom organizujete svoj pracovný čas vy, strácate aj niektoré výhody. V tomto režime totiž platia nasledujúce odchýlky:
- neuplatňujú sa pravidlá o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni,
- s prestojmi sa musíte vysporiadať vo vlastnej réžii; to neplatí pre prestoje, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
- nepatrí vám náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci s výnimkou náhrady mzdy, ktorá sa poskytuje v prípade úmrtia rodinných príslušníkov,
- nepatrí vám mzda za prácu nadčas, príplatky za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a dokonca ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, pokiaľ sa so zamestnávateľom výslovne nedohodnete inak.
Zároveň treba dodať, že aj na home office sa predpokladá patričná výkonnosť, a to aj keď si organizujete prácu sami. Zákon v tomto smere dokonca umožňuje, aby s vami zamestnávateľ pri domáckej práci dohodol výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ má zamestnancovi uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky spojené s používaním jeho vlastného náradia, zariadenia či vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce (typicky notebook, mobilný telefón a pod.). V súvislosti s príležitostnou prácou z domova zákon nárok nezakotvuje.
Aby ste však mohli zvýšené výdavky spojené s použitím vlastných vecí požadovať, musí vám ich využívanie zamestnávateľ odsúhlasiť a podmienky poskytnutia náhrady za používanie vlastných vecí by zároveň mali byť dohodnuté v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve.
Nároky zamestnanca spojené so stravovaním sú zachované aj pri home office.
Aj pri výkone domáckej práce zamestnávateľ nesie zodpovednosť za BOZP. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že pri práci z domu sa zväčša pracuje za počítačom, mal by zamestnávateľ podľa Národného inšpektorátu práce napr.:
- zamestnanca poučiť o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (aktuálne upravené v nariadení vlády č. 276/2006 Z.z.),
- poskytnúť ergonomické vybavenie pracoviska alebo dohodnúť, že zamestnanec využije svoje veci, ktoré spĺňajú potrebné požiadavky (NIP napr. uvádza, že notebook nie je vhodný na celodennú prácu a odporúča zabezpečiť, aby zamestnanec používal aj monitor a klávesnicu s myšou).
Presnejšie určenie okolností, za ktorých sa náhle poškodenie zdravia pri home office posúdi ako pracovný úraz, v praxi stále nie je uspokojivo doriešené. Často sa však objavuje názor, že zamestnávateľ by nemal zodpovedať za úrazy spôsobené nevhodnými domácimi podmienkami, ktoré si vytvoril zamestnanec (napr. si doma vytrie podlahu a následne sa na mokrom povrchu pri ceste k počítaču pošmykne a zlomí si nohu). Ak by však napríklad úraz vznikol v súvislosti s neplnením vyššie uvedených poučovacích povinností zamestnávateľa, zamestnanec by v prípadom súdnom konaní o nároky z úrazu mohol mať slušnú šancu na úspech.
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
