Práca v zahraničí a dávka v nezamestnanosti v SR: kedy je možná?

Nie všetci Slováci pracujúci v cudzine sa chcú natrvalo usadiť sa za hranicami našej krajiny. Veľa z nich sa napokon z najrôznejších dôvodov rozhodne pre definitívny návrat domov. Zaevidujú sa na úrade práce a výpadok príjmu si chcú kompenzovať dávkou v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa im ju môže za určitých okolností vyplatiť; často im však nevyhovie s odkazom na jeden dôvod. O čo ide?

Kedy možno získať dávku v nezamestnanosti v SR, ak ste pracovali v cudzine? 

Sociálna poisťovňa odporúča, aby ste prioritne požiadali o dávku v nezamestnanosti práve v štáte vášho posledného zamestnania. Z tohto pravidla ale existuje aj výnimka, v rámci ktorej môžete dávku získať v SR.

Táto však predpokladá, že ste si na Slovensku zachovali bydlisko. Práve táto podmienka je ale pre mnoho Slovákov mätúca. Za bydlisko sa totiž podľa príslušnej európskej legislatívy automaticky nepovažuje štát, kde máte evidovaný trvalý či prechodný pobyt; v skutočnosti ide o štát, kde máte tzv. centrum záujmov.

V súvislosti s výplatou dávky v nezamestnanosti sa osoby pracujúce v zahraničí rozdeľujú na 2 základné kategórie, a to:

1) cezhraničných pracovníkov (niekedy označovaní ako pendleri), ktorí síce v inom štáte pracujú, ale na Slovensko sa vracajú buď denne alebo aspoň raz týždenne; u týchto zvyčajne problém s výplatou dávky nebýva.

2) osoby preukazujúce zachovanie centra záujmov na Slovensku, ktoré definíciu pendlerov nespĺňajú. Môže ísť aj o ľudí, ktorí sú zárobkovo činní v SR aj v cudzine alebo o osoby so špecifickou prácou (ako príklad sa uvádzajú námorníci). Práve tieto osoby sa so Sociálnou poisťovňou zvyknú o dávku súdiť.

Ako si Sociálna poisťovňa vyhodnocuje bydlisko / centrum záujmov?

Poisťovňa si v súvislosti s priznávaním dávky v nezamestnanosti pri posudzovaní bydliska (resp. centra vašich záujmov) vyhodnocuje nasledujúce kritériá: 

1) dĺžku doby, ktorú ste v inom členskom štáte EÚ strávili,

2) miesto, povahu a dĺžku zárobkovej činnosti, ktorú ste v cudzine vykonávali,

3) v ktorom štáte máte rodinu,

4) v ktorom štáte ste realizovali aj činnosti nezárobkovej povahy,

5) ak ste (boli) študentom, posudzuje sa zdroj vášho príjmu,

6) aká je vaša bytová situácia, v ktorom štáte máte aké bytové zázemie,

7) štát, v ktorom sa zdaňujú vaše príjmy.

Základné informácie pre posúdenie centra záujmov poisťovňa získava aj z vášho vyhlásenia, ktorého formulár možno nájsť na jej webových stránkach (aktuálne pod č. 281). Každý prípad sa vyhodnocuje individuálne; mnohé z nich sú ale hraničné a musia o nich rozhodovať súdy.

Kedy súdy dali za pravdu žiadateľom o dávku v nezamestnanosti? 

Ak ste do zahraničia vycestovali naozaj len za lepšími príjmami a zatiaľ ste neurobili nijaké kroky, ktoré by svedčili o tom, že tam chcete zostať nastálo, máte celkom slušnú šancu preukázať, že centrum vašich záujmov zostalo na Slovensku. Najvyšší súd SR napríklad v prospech žiadateľky o dávku vyhodnotil situáciu, v ktorej doba zamestnania vo Veľkej Británii (v danom prípade ešte pred Brexitom) trvala 4 roky, pričom išlo o stabilnú prácu; žiadateľka však v SR stále vlastnila byt a vzhľadom na to, že bola slobodná a bezdetná, všetky jej rodinné väzby zostali na Slovensku, kde sa vrátila kvôli starostlivosti o svoju chorú matku (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9Sžso 32/2012).

Súdy sa zastali aj žiadateľky, ktorá s krátkym prerušením v posledných piatich rokoch pracovala na území Nemecka u troch rôznych zamestnávateľov. Prácou si chcela zarobiť na vlastné bývanie, ktoré si spolu s priateľom (tiež pracujúcim v Nemecku) aj kúpila na území SR. Poisťovňa vyhodnotila v neprospech tejto žiadateľky hlavne skutočnosť, že pred začatím pracovných aktivít v Nemecku nemala v SR takmer nijakú významnú pracovnú históriu, čo podľa nej preukazovalo, že sa chcela orientovať na nemecký pracovný trh. Pred súdmi napokon zavážilo, že

v Nemecku mala zabezpečené ubytovanie len v hotelovej izbe a tiež to, že priateľovi žiadateľky, ktorý bol v podobnej situácii, poisťovňa dávku priznala (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 6Ssk/136/2023).

Úspech pred súdmi dosiahol aj žiadateľ pracujúci v Nórsku na základe opakovaných krátkodobejších pracovných pomerov na dobu určitú (prerušovane cca 7 rokov na nórskom pracovnom trhu), ktoré podľa súdov nemožno považovať za stabilne vytvorené pracovné väzby; jeho družka a syn sa zdržiavali v SR (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 7Ssk/107/2023).

Kedy naopak súdy rozhodli v prospech Sociálnej poisťovne? 

Najvyšší správny súd sa priklonil na stranu Sociálnej poisťovne napríklad v prípade žiadateľa, ktorý sa viac ako 14 rokov zdržiaval v Írsku, kde sa spoznal so svojou manželkou a narodili sa mu tam aj deti. Rodina si v Írsku kúpila tiež nehnuteľnosť; dom však zároveň stavali aj na Slovensku. Počas pobytu v Írsku sa do SR vracali zhruba raz ročne. Napokon nehnuteľnosť v Írsku predali, žiadateľ tam ukončil aj pracovný pomer a plánovali sa vrátiť domov na Slovensko. 

Súd v tomto prípade považoval za podstatnú skutočnosť, že žiadateľ sa počas posledných rokov so svojou manželkou, deťmi aj svokrou zdržiaval v Írsku a tým pádom tam okrem pracovných aktivít rozvíjal aj najbližšie rodinné väzby. Súd zároveň upozornil, že úmysel žiadateľa zotrvať v budúcnosti už iba na Slovensku spravidla nie je pre priznanie dávky rozhodujúci (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 7Sžsk/50/2021).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.