Finančná kríza z minulého i súčasného pohľadu

Prečo takéto závažné kolapsy celosvetovej ekonomiky majú kolísku práve v USA? Aké to bude mať následky pre zvyšok sveta? To sú otázky, ktoré zaujímajú v dnešnej dobe každého.

Základným problémom oboch spomínaných kríz je, že Američania viac spotrebovávajú a menej šetria ako napríklad priemerný Európan. Dokonca spotrebovávajú nielen svoj kapitál ale aj zahraničný (napr. Japonsko, Čína).

USA boli po prvej svetovej vojne najvýznamnejšou veľmocou, tzn. že tam bola živná pôda pre rozvoj  či už stavebníctva, elektrifikácie, či automobilizmu. Jednoducho prosperita v každom zmysle slova. To viedlo k rastu produktivity práce a následne k rastu reálnych miezd, na základe čoho začali Američania viac spotrebovávať, nastal spotrebiteľský boom. Okrem iného investovali aj na burze a do nehnuteľností. Dochádzalo k silnému zhodnocovaniu doláru a čoraz väčšiemu zadlžovaniu amerických domácností. Nakoniec došlo až ku krachu na burze, v dôsledku rôznych špekulácií,  tzv. „Čierny piatok.”

Avšak kríza neostala iba v USA, ale preliala sa do celého sveta, za čo mohli tesné vzťahy medzi jednotlivými krajinami, systém pevných zmenných kurzov, ďalej problémy s reparáciami a vojnovými dlhmi, poklesli medzinárodné investície, avšak hlavným dôvodom bol protekcionizmus, ktorý USA začali zavádzať vo vzťahu k ostatným krajinám. Obmedzili vývoz kapitálu a dovoz tovaru, pričom hlavne pokles investícií sa prejavil v európskom hospodárstve. Vedľajším efektom bol rast úrokových mier, ktorý vyvolal problémy so splácaním dlhov a tlaky na platobné bilancie zadlžených krajín. Došlo k úplnému kolapsu svetovej ekonomiky, keďže po prvej svetovej vojne boli USA hlavným pilierom svetovej ekonomiky.

Zatiaľ čo krízu v 20. storočí zapríčinil rast reálnych miest a silné zhodnocovanie doláru, krízu 21. storočia zapríčinila benevolentnosť bankového sektora. Jednou z príčin súčasnej krízy boli „lacné peniaze,” teda peniaze poskytnuté bankou za nízku úrokovú sadzbu. Centrálna banka v USA znížila úrokové sadzby a rizikové prémie, aby tak povzbudila ekonomiku po hospodárskej kríze na začiatku tohto storočia. Peniaze teda zlacneli a to viedlo k obrovskej expanzii hypotekárnych úverov, boom fúzií, akvizícií, developerských projektov atď. Hypotéky si brali všetci, upratovačky, robotníci, ilegálni imigranti. Ako náhle však začali úrokové sadzby rásť, mnohí prišli na to, že splátky sú vyššie než ich príjmy a nezvládali hypotéky splácať.

Nestabilita na trhu s nehnuteľnosťami spôsobila zase krach na burze, keďže najväčší giganti pôsobiaci na tomto trhu doplatili na to, že investovali prevažne do nehnuteľností, pričom kameňom úrazu bola nedostatočná likvidita, respektíve hotovosť, kvôli ktorej neboli banky schopne dostať svojim povinnostiam. Kríza v bankovom sektore opäť vyvolala vlnu neistoty a nestability nielen v americkej ale následne i svetovej ekonomike, keďže americké investície sa nachádzajú v mnohých krajinách.

Dá sa povedať, že obe krízy vznikli z podobných dôvodov a mali podobné dôsledky, avšak v inom rozsahu, naproti situácií z 20. storočia, kedy svetová ekonomika dá sa povedať závisela od USA, v súčasnosti je stav omnoho stabilnejší a napríklad Japonsko, či Európska únia, sú natoľko silné, aby krízu zvládli.

Myslím teda  že predpovede do budúcna by nemuseli byť úplne pesimistické. Verejné financie a makroekonomické ukazovatele nevyzerajú až tak zle, napríklad čo sa týka nezamestnanosti, tak je relatívne nízka, ako v USA tak i v Európe. Zdá sa teda, že kríza veľkého rozsahu nehrozí, i keď niektoré sektory ňou budú výrazne poznamenané, ako napríklad hypotekárne bankovníctvo, realitný development a rizikové investície.