Indexové fondy. Ako na nich zarobiť?

Prvý indexový fond dones zhodnocuje majetok

Vznik indexových fondov môžeme datovať do roku 1976, kedy John C. Bogle uviedol na trh prvý pasívny indexový fond na svete. Niesol názov First Index Investment Trust a investičným cieľom fondu bolo nakupovať akcie spoločností amerického akciového indexu S&P 500.

Vybral si to najlepšie z najlepšieho, keďže práve tento index zachytáva vývoj päťstovky najvýkonnejších amerických firiem. Fond doteraz pôsobí na trhu, ale už pod názvom Vanguard 500 Index Fund (VFIAX US). Hodnota majetku fondu pod správou vzrástla od jeho založenia 17-násobne, na aktuálnu hodnotu cez 200 miliárd amerických dolárov.

Aj to už naznačuje, že indexový fond má značnú výnosnosť, hoci sa nazýva aj pasívny. Stačí mu len minimum starostlivosti a predstavuje relatívne bezpečnú cestu k pasívnemu príjmu.

Nástroj ako bohatnúť rýchlejšie

Hoci sú indexové fondy na svete dlho, Slovensko akoby trochu zaspalo v ich objavení a až v súčasnosti začína pomaly a postupne odhaľovať ich kvality. Sú jednoducho riešením, ktoré prináša dlhodobo lepšie a stabilnejšie výsledky ako napríklad dlhopisové fondy a pritom investora ukracujú o adrenalín s neustálymi machináciami v štruktúre fondu.  Samotný názov indexový v sebe nesie podstatu fungovania.

Je postavená na kopírovaní svetových akciových indexov. Manažér takéhoto fondu sa nehrá na žiadneho guru s vešteckou guľou, ale jednoducho nakupuje akcie z indexu v rovnakom podiele, ako sú v ňom zastúpené. Navyše dnes tento systém už robia počítače, takže omylnosť ľudského faktora sa eliminuje, ale zároveň sa znižujú aj poplatky pri vstupe do fondu.

Ako príklad môže slúžiť práve  americký akciový index S&P 500, ktorý v rokoch 1926 – 2016 dosiahol kladné ročné zhodnotenie až 67-krát. V červenom zakončil rok len v 24 prípadoch. V roku 1993 bol uvedený na trh indexový fond pre index S&P 500 s názvom SPDR S&P 500 ETF Trust a ide o najväčší fond na svete. Od uvedenia na burze mal priemerné ročné zhodnotenia 9,2%. 

Nákup akcií svetových firiem

Čaro investovania do indexového fondu je aj v tom, že relatívne malý investor participuje na akciovom vývoji vybranej skupiny firiem. Toto je čoraz atraktívnejšie práve pre mladých ľudí a investovanie zamerané na miléniovú generáciu ponúka napríklad indexový fond Global X Millennials Thematic ETF (MILN US). Zameriava sa na akcie s vysokou pravdepodobnosťou rastu kúpnej sily generácie mileniánov.

Ide o firmy z oblasti zdravia, technológií, mobility a startupov. V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ si kúpite fond kopírujúci napríklad S&P 500 dostávate tak malinký kúsok mixu spoločností z tohto indexu. Napríklad Microsoft, Facebook, General Electrics, Berkshire Hathaway,  Coca-Cola, Amazon a ďalších 495 firiem. 

Prirodzene aj v indexových fondoch sa môže investor dostať do straty. Na druhej strane tým, že obsahuje množstvo firemných akcií, straty nie sú tak markantné, ako pri investícii len do jednej konkrétnej firmy. Ak by ste mali prísť o všetky peniaze v indexovom fonde, mohli by teda nastať iba dve situácie. Absolútny rozvrat ekonomiky, alebo koniec sveta.

V oboch týchto prípadoch by však už akýkoľvek majetok nehral žiadnu úlohu. Aj preto Maroš Ďurik Chief Executive Officer v Across Private Investments hovorí: „Za základný investičný produkt, na ktorom by malo byť postavené vyššie tempo bohatnutia Slovákov, považujem indexové fondy, ktoré sa veľmi dobre osvedčili v portfóliách mnohých významných svetových investorov, centrálnych bánk, ale aj v slovenskom druhom dôchodkovom pilieri. Porovnanie výnosov z rôznych investícií na kapitálovom trhu poukazuje na fakt, že za posledných takmer 21 rokov sa najviac darilo investíciám do akcií, hlavne do stredných spoločností, ktoré sa vyznačujú vysokým výnosovým potenciálom.“

Mimoriadne zhodnotenie v druhom pilieri

Aktuálne je možné investovať do indexových fondov prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. Ten vám umožní prístup na burzu a môžete si vybrať z celého spektra fondov.  Ďalšou možnosťou, ktorá je jednoduchšia a od roku 2012 prístupná, je využiť zhodnotenie úspory v II. dôchodkovom pilieri. Napriek tejto možnosti je štatisticky 85 percent majetku sporiteľov uložených v dlhopisových fondoch, ktoré zarábajú niekedy menej ako je miera inflácie.

V lepšie zarábajúcich indexových fondoch je len asi 5 percent sporiteľov. Netreba však zabúdať, že tieto fondy sú negarantované. Pre mladých ľudí s dlhším horizontom sporenia však predstavujú vyššiu možnosť zhodnotenia. V záujme zabezpečenia a ochrany peňazí sa totiž podľa súčasnej legislatívy aj tak začne autoamticky sporiteľovi po 52. roku majetok na účte postupne presúvať do garantovaného fondu a to vo výške 10% z celého majetku ročne.

V indexových fondoch sa tak črtá možnosť nechať zatiaľ pracovať svetové spoločnosti na slovenský dôchodok.