Technológie už nemusia byť investičnou budúcnosťou. Odborníci upozorňujú na prehliadanú príležitosť, ktorá práve rastie

Posledných približne dvadsať rokov bolo dianie na amerických burzách definované jedným dominantným trendom – vzostupom toho, čo zakladateľ Massif Capital Will Thomson nazýva takzvaným „2D investovaním“. Označuje ním zvýšený záujem o investovanie do technologických firiem pôsobiacich v online prostredí alebo napríklad v oblasti vývoja softvéru. Podľa niektorých analytikov však teraz stojíme na prahu zásadnej zmeny. Zatiaľ čo digitálna ekonomika čelí deflačnému šoku spôsobenému nadbytkom ponuky, v „3D svete“ nastáva fáza štrukturálneho nedostatku – nerastných surovín, energie a infraštruktúry. „Investičný manuál posledných dvoch dekád prestáva fungovať,“ hovorí Thomson.

Téme sa venuje portál Investicniweb.cz.

AI ako zabijak hodnoty?

Za posledný kliniec do rakvy digitálneho odvetvia Thomson považuje generatívnu umelú inteligenciu. „AI razantne znižuje náklady na vývoj softvéru či tvorbu mediálneho obsahu, bežných používateľov povyšuje do rolí grafikov, programátorov alebo konzultantov. Digitálna výhoda sa rýchlo mení na digitálny prebytok, ktorý v mnohých oblastiach stláča ceny aj marže,“ hovorí.

Rok 2026 môže byť podľa Thomsona o pár rokov vnímaný ako bod zlomu, keď sa hodnota presunula od softvérových firiem k reálnym aktívam, ako sú elektrárne, bane, závody na spracovanie surovín, energetické prenosové sústavy a ďalšia infraštruktúra.

„Digitálny svet v uplynulých rokoch lákal obrovské množstvo peňazí, čo prispievalo k rastúcej koncentrácii akciového trhu. AI ešte viac podkúrila, lenže je dvojsečnou zbraňou. Ak umelá inteligencia dokáže programovať, písať texty či vytvárať obrázky a videá rýchlejšie a lacnejšie než človek, základy mnohých modelov softvérového alebo mediálneho biznisu sa rozpadajú,“ hovorí Will Thomson. „Novú baňu, elektráreň alebo elektrické vedenie nemožno vygenerovať príkazom v chate. Produkcia surovín a energií je komplikovaná a finančne náročná, takže kapacity v tejto oblasti nemožno navýšiť zo dňa na deň.“

Bez zdrojov nemá nič význam

Psychologickou bariérou pri investíciách do reálnych aktív je podľa Thomsona hlboko zakorenená viera v technologickú výnimočnosť. Po globálnej finančnej kríze sa rozšírilo presvedčenie, že iba technológie dokážu rásť aj v prostredí slabej ekonomiky. Táto viera sa postupne zmenila na dogmu, ktorá úplne ignoruje cyklickosť peňažných tokov.

Problém Thomson vidí aj v populárnom investovaní cez indexové fondy, kde „peniaze tečú automaticky do najväčších firiem bez ohľadu na valuácie“, čo vytvára efekt snehovej gule, o ktorom hovorí napríklad aj šéf Horizon Kinetics Murray Stahl.

Zásadným paradoxom je, že zatiaľ čo v digitálnej ekonomike pôsobí AI deflačne, vo svete nerastných zdrojov či energie je naopak inflačným faktorom. Dátové centrá, cloud a veľké jazykové modely spotrebúvajú obrovské množstvo medi, ocele, elektriny aj vody. Každý dotaz na AI znamená ďalšiu záťaž pre energetickú infraštruktúru, ktorá už naráža na limity.

Kľúčové je pochopenie, že „2D svet“ nemôže existovať bez „3D sveta“. Umelá inteligencia potrebuje dátové centrá, suroviny a elektrinu, nie iba čipy a algoritmy. Infraštruktúra sa tak stáva úzkym hrdlom AI revolúcie. Rozdiel medzi valuáciami digitálnych a fyzických aktív pripomína obdobie pred splasnutím dot-com bubliny. Investori platia násobky tržieb za firmy s neistými budúcimi maržami, zatiaľ čo strategické aktíva ako bane či energetická infraštruktúra sú oceňované, akoby nemali žiadnu perspektívu.

Mriežkovanie

Rozdíl v oceněních ve světě digitálních a reálných aktiv (k začátku prosince)

Podľa Willa Thomsona sa tak otvára priestor pre „veľkú rotáciu“ peňazí. Hodnota je vysávaná zo sveta digitálnych technológií, kde rastie ponuka, a presúva sa do sveta zdrojov, kde je ponuka obmedzená. Reálne aktíva majú za sebou obdobie nedostatočných investícií. Energetické a ťažobné spoločnosti obmedzovali kapitálové výdavky, zdroje sa vyčerpávali a nové projekty sa odkladali. S rastúcou dopytom po energii, kovoch a ďalších surovinách tak vzniká prostredie štrukturálneho nedostatku – a možno aj najvýraznejšia asymetrická investičná príležitosť súčasnosti.