Komoditná bublina: Fyzický dopyt súčasné ceny ani zďaleka neodôvodňuje

Lenže dopyt pri komoditách je potrebné rozlišovať na dopyt fyzický, teda dopyt výrobnej sféry premieňajúcej komodity na tovary konečnej spotreby, a dopyt investičný, teda nákup s cieľom neskôr predať drahšie. A investičný dopyt je určovaný aj množstvom voľných prostriedkov v globálnej ekonomike, ktorých je v súčasnosti najmä vďaka FEDu a People's Bank of China, ale aj ďalším centrálnym bankám, skutočne dosť.

Najväčším dodávateľom likvidity do finančného systému je americký FED. Keď si porovnáme koľko nalial do finančného systému FED, a o koľko vzrástli jeho rezervy držané bankami na jeho účtoch, tak nám vyjde, že od augusta 2010, kedy FED začal nakupovať štátne dlhopisy za istiny zo splatných hypotekárnych derivátov a neskôr spustil aj druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania činí tento rozdiel vyše 170 mld. dolárov. (Od spustenia prvej vlny kvantitatívneho uvoľňovania v novembri 2008 je to ešte podstatne viac). Tieto peniaze teda banky „točia“. Keďže objem úverov vysoko zadlženým americkým domácnostiam a korporátnej sfére podľa FEDu, tak ostáva už len jedna možnosť – subjekty vo finančnom sektore s nimi špekulujú na finančných trhoch, komoditné trhy nevynímajúc.

Natlačené peniaze vyvolávajú deformácie na komoditných trhoch

Graf: Vývoj svetových zásob kukurice (červená) a pšenice (žltá)

Tak rýchlo, ako likvidita na tieto komoditné trhy prišla, tak rýchlo môže aj odísť. V prípade ekonomického šoku, ako napríklad nečakane silného spomalenia americkej či čínskej ekonomiky, reštrukturalizácia dlhu v eurozóne ..., bude tento špekulatívny kapitál bude z väčšiny komoditných trhov stiahnutý a ich ceny naberú smer prudko nadol. A ďalšia bublina, za ktorú sú zodpovední FED a spol., spľasne...