Potrebujete na väčšie výdavky súhlas manžela? V týchto prípadoch áno

Väčšina manželov si ponecháva režim BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Každý z partnerov má ale spravidla samostatný príjem a tiež vlastný účet. Je teda celkom bežné, že navzájom nevedia o všetkých svojich výdavkoch. Je to ale podľa zákona v poriadku? Čo ak chcete z úspor našetrených z vašej mzdy investovať do určitého majetku väčšiu sumu? Môže váš manžel voči transakcii namietať alebo ju dokonca zneplatniť? 

Nečakaný výklad ohľadom uzatvárania zmlúv manželmi priniesol Najvyšší súd

Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je majetok nadobudnutý ktorýmkoľvek z manželov počas trvania manželstva. Z tohto pravidla existuje aj niekoľko výnimiek (vo výlučnom vlastníctve budú napr. veci získané dedičstvom či darom); medzi tieto výnimky ale nepatrí príjem zo zamestnania či podnikania. Aj mzda, ktorá vám bola vyplatená po svadbe či úspory z takto nadobudnutých príjmov budú tvoriť súčasť spoločného majetku. 

S majetkom vo vašom výlučnom vlastníctve (napr. aj s vecami nadobudnutými ešte pred svadbou) môžete disponovať podľa vašich preferencií; súhlas manžela nepotrebujete.

Pokiaľ ide o majetok v BSM, platí, že bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných (tzn. nie bežných) záležitostiach je ale potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Toto pravidlo si mnohí v praxi vykladajú tak, že ak by úkon jedného z manželov mohol výraznejšie ohroziť majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa pre jeho platnosť aj odsúhlasenie druhým manželom. V skutočnosti to ale nie je také jednoznačné. Na niektoré úkony podľa Najvyššieho súdu súhlas manžela vôbec nepotrebujete, a to napriek tomu, že by mohli mať značný dopad aj na BSM. O ktoré úkony ide?

Odpoveď priniesol záväzok v sume 30 000,- eur 

K vymedzeniu osobitného typu transakcií, ktoré si nevyžadujú odsúhlasenie zo strany druhého manžela, došlo v súdnom spore o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Iniciovala ho manželka, ktorej sa nepáčilo, že jej manžel počas trvania manželstva nadobudol bez jej vedomia a súhlasu obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným. Za podiel mal podľa dohody s prevodcom zaplatiť 30 000,- eur. Manžel ale dojednanú cenu nezaplatil; prevodca podielu sa preto domáhal jej úhrady v samostatnom súdnom konaní. Práve táto skutočnosť manželke nevyhovovala. Ak by totiž bolo voči manželovi vydané rozhodnutie, na základe ktorého by bol povinný zaplatiť 30 000,- eur, mohol by exekútor v exekučnom konaní siahnuť aj na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súdy nižšej inštancie manželke vyhoveli a zmluvu uzatvorenú bez jej súhlasu označili ako neplatnú. K zvratu došlo až na Najvyššom súde (rozhodnutie vydané pod sp.zn. 4Cdo/316/2020), ktorý celú záležitosť posúdil úplne inak. 

Najvyšší súd: súhlas manžela sa nevyžaduje pre nadobudnutie majetku

Najvyšší súd so stanoviskom nižších súdov nesúhlasil. Upozornil, že ak príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka hovorí o súhlase s „vybavovaním týkajúcim sa spoločných vecí“, nemožno nimi myslieť taký majetok, ktorý sa má do BSM ešte len nadobudnúť. Ak teda jeden z manželov uzatvorí zmluvu, na základe ktorej bude do BSM určitá majetková hodnota ešte len získaná, nepotrebuje podľa súdu na jej uzatvorenie súhlas druhého manžela; a to dokonca ani vtedy, ak pôjde o inú než bežnú záležitosť. Najvyšší súd dokonca výslovne podotkol, že zmluvu nerobí neplatnou ani to, že na plnenie z nej vyplývajúceho záväzku majú byť bez súhlasu druhého manžela použité spoločné prostriedky.

Pre úplnosť treba dodať, že stanovisko Najvyššieho súdu na uvedenú problematiku sa čiastočne líši od stanoviska, ktoré v minulosti vyslovil Ústavný súd (bližšie napr. rozhodnutie Ústavného súdu, sp.zn. I. ÚS 26/2010). Tento sa naopak vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zastal toho z manželov, ktorý uzatvorenie zmluvy či prevzatie záväzku neodsúhlasil. Najvyšší súd sa však s rozdielnym náhľadom vyrovnal poukazom na to, že Ústavný súd posudzoval skutkovo odlišné prípady. Jeho názor bol totiž vyslovený vo vzťahu k zmluvám, v ktorých na seba jeden z manželov prebral záväzky bez akejkoľvek protihodnoty (napr. sa stal ručiteľom alebo pristúpil k záväzku). V prípade posudzovanom Najvyšším súdom ale manžel za záväzok zaplatiť kúpnu cenu získal ako protihodnotu obchodný podiel.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.