18. týždeň: Hororový scenár stále bližšie realite

Názor nemeckého ľudu ide však jednoznačne proti ďalšej pomoci, ktorá má krajinám PIIGS umožniť vyviaznuť z finančných problémov, ktoré si sami spôsobili, a prípadnú pomoc Grécku treba považovať za „rýchlu a špinavú“ záplatu závažného a veľmi naliehavého problému. Mali by sme si na rovinu povedať, že fiškálne ťažkosti štátov PIIS sú menej závažné, ale to rozhodne neznamená, že sú nepodstatné. A investori by rozhodne NEMALI pomoc Grécku považovať za precedens pre možnú pomoc zostávajúcim krajinám PIIGS.

Európski politici sa snažia prehliadať znepokojenie panujúce na dlhopisovom trhu, keď hovoria, že Grécko je zvláštny prípad a že nie je potrebné sa obávať žiadnej
nákazy. Dlhopisové trhy, ako naznačujú vyššie výnosy vo všetkých krajinách PIIGS, sa s týmto názorom v žiadnom prípade nestotožňujú. Pokiaľ nedôjde k realizácii
dramatických úsporných programov, táto kríza sa rozšíri a rozrastie, a to menovite  v krajinách PIIGS. S najväčšou pravdepodobnosťou sa v priebehu nasledujúcich 12–24 mesiacoch dočkáme reštrukturalizácie portugalského dlhu, pretože vonkajšie zadĺženie Portugalska je omnoho horšie, ako je tomu v prípade Grécka, a pretože kombinovaný (verejný + súkromný) dlh Portugalska vylučuje „vnútorné riešenie“.

Už dva roky sústavne varujeme pred takýmto scenárom, kedy sa vlády snažia zatiahnuť žúrku v podobe výdavkov financovaných na dlh v situácii, kde sa súkromný sektor rozhodol scénu vypratať. Základným problémom je príliš veľké zadĺženie a len málo záleží na tom, či sa v ňom topí vláda alebo súkromný sektor. Podľa nášho názoru je z hľadiska hospodárskeho cyklu situácia po obrate v marci 2009 stále priaznivá, avšak skutočnosť, že celkové dlhové bremeno mnohých štátov (predovšetkým tých, ktoré si to môžu dovoliť najmenej) naďalej rastie, funguje ako obrovská nestabilizujúca sila – tikajúca dlhová bomba.

V tomto ohľade sa naplnenie nášho „hororového scenára“ približuje každým dňom už od počiatku finančnej kríze. Áno, problémy finančného sektoru s likviditou sa podarilo vyriešiť tým, že sa za záväzky bánk zaručil štát na úkor verejného dlhu, a do finančného systému sa pomaly vrátila (podmienená) dôvera. Táto dôvera však má šancu naďalej pretrvať, len pokiaľ 1) banky budú samy o sebe považované za solventné a likvidné (tak to nie je) ALEBO 2) bude verejný sektor v jednotlivých
krajinách dostatočne silný na to, aby sa za záväzky bánk zaručil.

Pokiaľ nedôjde k žiadnym reformám a pokiaľ sa súčasná kríza štátnych dlhov štátov PIIGS rozšíri ďalej, dôjde:

• A) k úplnej strate dôvery vo verejné financie (vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov emitovaných štátmi PIIGS),
• B) ku kompletnej strate dôvery v dostupnosť bankových pohľadávok voči krajinám PIIGS,
• C) k úplnému zamrznutiu súkromného úverového financovania krajín PIIGS a
• D) k ochrnutiu ekonomickej aktivity v Južnej Európe.
  

Konečný výsledok, ku ktorému dospeje euro a eurozóna, závisí na tom, k akým protiopatreniam EÚ nakoniec siahne. Pokiaľ nebudú ponúknuté žiadne ďalšie  záchranné balíčky a pokiaľ v nasledujúcich dvoch rokoch dôjde k reštrukturalizácii dlhov krajín PIIGS, euro posilní, pretože bude zachovaná interná (fiškálna a  monetárna) disciplína. V prípade, že sa ECB rozhodne dlh štátov PIIGS  monetizovať, popr. budú zo severu Európy na juh smerovať záchranné balíčky, bude  euro ďalej oslabovať a ekonomická aktivita celej eurozóny bude dlhodobo podkopaná. Bohužiaľ sa domnievame, že s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k  naplneniu druhého scenára.“