Traja králi znamenajú koniec Vianoc a sú jedným z najstarších kresťanských sviatkov

Gréckokatolícka cirkev spomína ich príchod počas sviatku Narodenia Pána, rímskokatolícka cirkev oslavuje sviatok Troch kráľov každoročne 6. januára. Slovensko patrí k tej druhej skupine. Mnohí ľudia z väčších miest nevedia, že počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-16 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom).

6. január resp. sviatok Troch Kráľov tento rok pripadol na pondelok, vďaka čomu je hneď prvý víkend v roku tzv. predĺžený. Nezabúdajte, že 6. januára sú všetky obchody na Slovensku zatvorené.

Krátka história Troch kráľov

Tromi kráľmi označujeme mudrcov, ktorý sa objavili v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to totiž prví pohania, ktorí uverili v Ježiša Krista. Boli to mudrci z východu, ktorí pricestovali do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi. Cestu kráľom podľa legendy ukazovala hviezda.

Zaujímavé je, že ich počet a ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Počet však bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii - zlato, kadidlo a myrha. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú aj ich konkrétne mená: Gašpar, Melichar a Baltazár. A tak sa tieto tri mená začali sa označovať za mená patriace trom kráľom.

Troch kráľov na celom svete zobrazujú inak. V niektorých krajinách ich zobrazujú ako muža starého, potom mladého a potom muža v strednom veku. V západných krajinách je obvyklé maľovať jedného z nich ako černocha.

Ich údajné pozostatky sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále v Nemecku.

Pre Slovákov znamená 6. január ukončenie sviatkov

Šiesty január, teda sviatok Troch kráľov je pre kresťanov deň, ktorým v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus. Do polovice 20. storočia sa predmety posvätené v tento deň v kostole – voda, krieda, sviečka, cesnak – používali na magickú ochranu pred démonmi a na liečenie; gréckokatolícki a pravoslávni kňazi svätia vodu priamo v potokoch a riekach.

Na takéto vysvätenie kedysi s kňazom chodili aj rechtor, kostolník, speváci, miništranti, či dokonca nosiči vyzbieraných naturálií. Zároveň sú so sviatkom z 6. januára späté pranostiky o počasí (Na Tri krále zima stále) a o úrode (Ak je na Troch kráľov jasno, zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov).

V dávnejších časoch chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníci trojkráľového pochodu boli najmä duchovní s miništrantmi a kostolníkom, ale aj učitelia so svojimi žiakmi. Na Slovensku bývalo dávnym zvykom, že sa dievčatá hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Večer na Troch kráľov sa zase kedysi predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto sa z nich najskôr pomynie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. A podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa zase dalo zistiť, či sa duša človeka dostane do neba alebo do pekla.

Ďalším slovenským zvykom na 6. januára bolo odkrývanie predmetov spod hrnčeka. Kto sa teda chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, pripravil niekoľko hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (uhlie, hrebeň, peniaze, podobizeň dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chlieb). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ho čaká.

Pre Rusínov sa Vianoce zvykli začínať 6. januára

Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na území Slovenska to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár. Z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny. Avšak drvivá väčšina pravoslávnych Rusínov sa ešte stále pridržiava starého Juliánskeho kalendára. 

Podľa posledných dostupných informácií v Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. 

Ako vyzerajú tradičné Rusínske Vianoce? Tak ako aj u nás, štedrej večeri predchádza prísny pôst, podobný. Prvé obrady pre veriacich sa zvyknú začínať po prvom náznaku zotmenia. Staré zvyky hovoria, že gazda musel pred večerou naposledy obísť všetky domáce zvieratá a priniesť do izby snop slamy. Gazdiná zase položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody. 

Celá rodina sa poumývala v potoku a vzala si v hrnci vodu a za hrsť piesku z potoka. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny. Štedrý večer v dome potom začal zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“. A každý jej odpovedal „Slavime joho“.

Rusíni majú bohatú štedrú večeru, ktorá sa skladá až z deviatich jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče.