Ak nevyporiadate majetok po rozvode včas, môžete oň prísť

Dohoda o vyporiadaní ušetrí najmä čas

Prvou možnosťou, ako rozdeliť spoločný majetok manželov, je dohoda. Zákon na takúto dohodu v zásade nekladie nijaké formálne požiadavky. Uvedené neplatí, ak sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nachádzajú nehnuteľnosti; v takom prípade musí vyporiadanie prebehnúť písomne a potrebný je aj vklad do katastra nehnuteľností.

Zo zákonnej dikcie vyplýva, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou reálne nedôjde skôr, ako po rozvode. Až týmto okamihom totiž spoločný majetok zaniká. Ľudová múdrosť však hovorí, že „železo sa má kuť za horúca“ – aj preto sa v praxi nájdu spôsoby, ako zabezpečiť rozdelenie majetku ešte pred rozvodovým pojednávaním.

Jednou z alternatív je uzatvorenie dohody formou zmluvy o budúcej zmluve. Zjednodušene povedané sa teda môžete ešte pred zánikom manželstva záväzne dohodnúť, ako sa ohľadom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva v budúcnosti „dohodnete“.

Pre úplnosť treba dodať, že súdna prax nie je úplne definitívne zjednotená v tom, či je možné dohodu o vyporiadaní spoločného majetku manželov uzatvoriť len ohľadom určitých vybraných súčastí (napr. len hodnotnejších vecí či nehnuteľností).

Staršia judikatúra túto možnosť nepripúšťala (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SRsp.zn. 2 Cdo 83/1998); novšie súdne rozhodnutia naopak čiastočné vyporiadanie dohodou akceptujú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 147/2011). Do budúcna sa teda zrejme presadí trend, ktorý bude nahrávať zmluvnej voľnosti a platnosť čiastočného vyporiadania nebude spochybňovaná.

Súd môže vyporiadanie predražiť

Pokiaľ pokusy na rozdelenie spoločného majetku dohodou zlyhali, dáva vám Občiansky zákonník k dispozícii možnosť súdneho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zákona sa pri delení spoločného majetku má vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Pri určovaní, komu ktorá majetková súčasť pripadne, súd prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí. Ďalej sa zohľadňuje, ako sa každý z partnerov staral o rodinu, ale aj to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia však súd berie na zreteľ aj na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V rámci súdneho vyporiadania je zároveň každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. V praxi sa uvedené pravidlo uplatní napríklad v situáciách, keď sa kúpa bytu či výstavba domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov financovala (aj) z peňazí, ktoré jeden z manželov nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva.

Okrem toho je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Túto náhradu môžete žiadať napríklad vtedy, ak sa z peňazí zarobených počas manželstva zveľaďovala nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve vášho manželského partnera.

Odhliadnuc od zákonných pravidiel pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba pre potreby praxe povedať, že súdne spory o rozdelenie spoločného majetku patria medzi najzdĺhavejšie a najvyčerpávajúcejšie, a to aj kvôli emocionálnemu rozpoloženiu zúčastnených strán sporu.

Nad rámec uvedeného počítajte aj s tým, že na rozdiel od klasických sporov je šanca na súdom priznanú náhradu trov konania oveľa menšia - peniaze investované do súdnych poplatkov a odmeny advokáta vám bývalý partner nemusí nahradiť ani vtedy, ak súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo na základe vami podanej žaloby.

Súdy nepriznávanie náhrady trov v týchto sporoch odôvodňujú tým, že vyporiadanie je v záujme oboch strán sporu a pre výsledok je v podstate nerozhodné, kto podal žalobu (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 24 CoP  121/2017).

Pre úplnosť ale treba dodať, že sa vyskytujú aj prípady, kedy je náhrada trov priznaná. Ak by bolo preukázané, že ste pred podaním žaloby oslovili bývalého manžela s konkrétnou ponukou na vyporiadanie, tento ju odmietol a súd by následne vyporiadal spoluvlastníctvo v súlade s ponúkanou dohodou, máte šancu náhradu trov získať (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 23 Co 89/2017).

Ak veci aktívne nevyporiadate, môžu sa stať vlastníctvom druhého manžela

Na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov máte čas do 3 rokov odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie o rozvode manželstva. V rámci tejto lehoty musí dôjsť buď k uzatvoreniu dohody alebo k podaniu žaloby o vyporiadanie spoločného majetku na súd.

Ak sa tak v uvedenej lehote nestane, bude majetok zo zákona rozdelený tak, že hnuteľné veci pripadnú tomu z (bývalých) manželov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny či domácnosti výlučne užíva ako vlastník.

Ostatné veci, ktoré nemožno vyporiadať podľa uvedeného kritéria (vrátane nehnuteľností), sa dostanú do režimu podielového spoluvlastníctva s tým, že podiely oboch spoluvlastníkov budú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré boli pre manželov spoločné.

Ak vám teda po uplynutí trojročnej lehoty od rozvodu zostali nedoriešené majetkové vzťahy ohľadom spoločných nehnuteľností, môžete ich vyporiadať už len podľa zásad o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (bližšie Obmedzuje vás spoluvlastník? Možnosti riešenia sú rôzne).

Nevýhodou môže byť, že každá vec v podielovom spoluvlastníctve bude riešená jednotlivo; v súdnom konaní o vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva súd navyše neberie do úvahy moderačné kritériá spočívajúce v obstarávaní domácnosti či prispení k nadobudnutiu veci.