Deti nemožno vylúčiť z dedenia závetom

Dedičská nespôsobilosť vs. vydedenie: ako sa líšia?

Mnoho ľudí sa domnieva, že o dedičstvo možno prísť len vtedy, ak poručiteľ spíše formálny dokument o vydedení. Existuje však okruh prípadov, v ktorých dedičia strácajú nárok na dedičstvo priamo zo zákona; tieto prípady sa označujú ako tzv. dedičská nespôsobilosť. Bez nutnosti vydedenia zo strany poručiteľa sa dedičom nestáva ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom.

Automaticky nededí ani ten, kto sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže ísť napríklad o konanie majúce za cieľ zničiť závet spísaný poručiteľom, ale aj o konanie, ktoré poručiteľovi fakticky zabraňuje závet vyhotoviť. Konanie sa nemusí týkať len testamentu – poručiteľovou poslednou vôľou sa v kontexte zákonného ustanovenia rozumie akýkoľvek úkon, ktorým poručiteľ priamo či nepriamo vymedzuje okruh dedičov (tj. aj listina o vydedení).

Dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť, ak poručiteľ odpustil čin, ktorý ju spôsobil. Najistejšie je, ak sa tak stane výslovne, zákon ale nepodmieňuje platnosť odpustenia nijakou formou. Teoreticky je teda možné, aby poručiteľ prejavil odpustenie aj mlčky, ale z jeho konania musí byť spoľahlivo zistiteľné, že k nemu naozaj došlo. Vydedenie (na rozdiel od dedičskej nespôsobilosti) nenastáva zo zákona. Ak chce poručiteľ nejakú osobu vylúčiť spomedzi okruhu dedičov, musia byť splnené veľmi prísne materiálne aj formálne podmienky.

Závetom potomkov nevydedíte

Mnoho poručiteľov rieši vylúčenie svojich potomkov z dedenia formou testamentu, ktorým odkazuje svoj majetok iným osobám. Táto cesta však nie je efektívna, potomkovia sú totiž podľa zákona tzv. neopomenuteľnými dedičmi. Maloletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by dedili zo zákona. Plnoletí potomkovia si musia prísť aspoň na polovicu svojho zákonného dedičského podielu. Ak sa potomkom po zohľadnení poslednej vôle poručiteľa vyjadrenej v závete nedostane z dedičstva požadovaný podiel, je závet v tejto časti neplatný.

S ohľadom na uvedené sa v praxi objavujú v podstate len dve možnosti, ako zabrániť potomkom v dedení. Prvou je už spomínané vydedenie, ktoré vyžaduje splnenie pomerne prísnych zákonom stanovených podmienok. Druhou možnosťou je prevod majetku poručiteľa na okruh preferovaných dedičov ešte za jeho života. Dedičstvom sa totiž môže stať len to, čo sa nachádza v majetku poručiteľa v deň jeho smrti. Ak ide o prevod nehnuteľnosti z majetku poručiteľa, možno záujmy poručiteľa zabezpečiť zriadením vecného bremena doživotného užívania.

Pre úplnosť dodajme, že občas sa poručiteľ zaťažuje vylučovaním potomkov z dedičstva úplne zbytočne – najmä pokiaľ je motívom jeho konania spravodlivé rozdelenie majetku. Ak poručiteľ ešte za života poskytol potomkovi hodnotnejší dar, postačí sa len domáhať, aby bolo darovanie zohľadnené v dedičskom konaní.

Platí totiž, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania (napr. pozornosť k narodeninám, vianočné darčeky a pod.). Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol neodôvodnene zvýhodnený oproti tzv. neopomenuteľnému dedičovi.

Vydediť možno len z určitých dôvodov

Podľa zákona môže poručiteľ potomka vydediť, ak:

1. Potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch

Odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že tento dôvod pre vydedenie je splnený vtedy, ak si poručiteľ nie je schopný sám obstarať svoje základné životné potreby alebo o ne nie je postarané inak; potomok musí mať reálnu možnosť mu pomôcť a poručiteľ jeho pomoc neodmietne.

2. Potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať

Ide asi o najspornejší dôvod pre vydedenie. Záujem potomka sa podľa judikatúry vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Inými slovami, od potomka vychovávaného v úplnej rodine, o ktorého sa otec od detstva riadne staral, bude vyžadovaná iná miera intenzity záujmu o otca, ako od potomka, ktorý sa so svojím otcom od detstva prakticky nestretával.

3. Potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka

Výklad uvedeného dôvodu v praxi nespôsobuje nijaké ťažkosti. Pre zdôraznenie doplňme, že trestný čin nemusí smerovať voči poručiteľovi, poškodená môže byť akákoľvek osoba, ktorá nemá s poručiteľom nijaké osobné väzby.

4. Potomok trvalo vedie neusporiadaný život

Judikatúra zatiaľ zhodne považuje za trvalo neusporiadaný život ľudí patologicky závislých na alkohole či na drogách; dôvod sa ale uplatní aj v prípade tzv. gamblerstva a pod..

Vydedenie musí poručiteľ urobiť písomne. Listina o vydedení musí, samozrejme, obsahovať dôvod vydedenia a deň, mesiac a rok, v ktorom bola podpísaná. Z formálneho hľadiska možno listinu o vydedení vyhotoviť troma spôsobmi. Buď ju vlastnoručne spíše a zároveň podpíše poručiteľ, alebo môže byť napísaná inak (napr. na počítači) a podpísaná aspoň dvoma svedkami a poručiteľom. Z hľadiska zníženia rizika možného budúceho súdneho sporu je ale najlepšou alternatívou vyhotovenie listiny vo forme notárskej zápisnice.