Výpočty ukazujú, že už v horizonte jednej generácie dôjde k dramatickému poklesu dôchodkov. Dve ženy s rovnakým počtom odpracovaných rokov, identickým príjmom aj počtom detí dostanú výrazne odlišnú penziu. Tá, ktorá odíde do dôchodku v roku 2025, bude poberať približne 861 eur mesačne. Jej rovesníčka, ktorá pôjde do dôchodku o 25 rokov neskôr, dostane iba 638 eur. Rozdiel vo výške penzie tak predstavuje štvrtinu.
Pokles nie je výsledkom jednej zásadnej legislatívnej zmeny, ale série úprav v systéme. Významnú úlohu zohráva nezapočítavanie štúdia či evidencie na úrade práce do odpracovaných rokov a postupné znižovanie osobného mzdového bodu. Ženy mladšej generácie budú navyše do dôchodku odchádzať vo vyššom veku.
„Rozhodne každému živnostníkovi, ale aj matkám, ktoré pôjdu do dôchodku o dvadsať a viac rokov, odporúčam nechať si vypracovať investičnú stratégiu a pravidelne investovať. Je to dlhodobo najlepší spôsob, ako zo svojich úspor získať sumu, ktorú budú potrebovať na dôchodku,“ uvádza Búlik.
Demografia tlačí dôchodky nadol
Hlavným dôvodom poklesu dôchodkov je starnutie populácie a klesajúca pôrodnosť. Počet narodených detí na Slovensku sa prepadol na historické minimum. Vlani zhruba 46-tisíc ročne. Obyvateľov vo veku 25 až 44 rokov bude do roku 2040 o tretinu menej.
Systém je pritom nastavený tak, že aktuálne na jedného dôchodcu prispievajú necelí dvaja pracujúci. To nedokáže pokryť potreby Sociálnej poisťovne, ktorej deficit sa prehĺbil aj v dôsledku vyplácania 13. dôchodkov na takmer tri miliardy eur ročne. Situácia sa bude ďalej zhoršovať, keďže do penzie vstúpia silné ročníky Husákových detí, zatiaľ čo do produktívneho veku prichádzajú slabšie generácie.
Analytici varujú, že systém je dlhodobo neudržateľný a dôchodky sa budú postupne znižovať. Vlastné úspory a investície preto budú pre mladšie ročníky nevyhnutnosťou.
Živnostníci v najrizikovejšej situácii
Mimoriadne ohrozenou skupinou sú živnostníci. Z približne 350-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) takmer 80 percent platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. To znamená, že vyše 167-tisíc živnostníkov bude mať nárok len na minimálny dôchodok vo výške 438 eur.
Podľa Búlika mnohí živnostníci využívajú počas kariéry výhodu nižších odvodov a vyššie príjmy oproti zamestnancom často minú namiesto toho, aby ich investovali. Výsledkom bude dramatický prepad životnej úrovne. „Z minimálneho dôchodku 438 eur sa nedá reálne vyžiť. Preto je kľúčové, aby živnostníci príjmy navyše pravidelne investovali a vytvorili si dostatočný finančný majetok,“ zdôrazňuje Búlik.
Modelové príklady ukazujú, že pri pravidelnom investovaní 300 eur mesačne do akciových ETF a fondov môžu živnostníci dosiahnuť priemerné zhodnotenie 7 až 9 percent ročne. To by im za 30 rokov prinieslo finančný majetok vo výške 366-tisíc až 550-tisíc eur. Bez investovania ich však čaká len minimálny dôchodok.
Výnos (%) | Roky investovania | Celková suma (€) | Z toho samotný výnos (€) |
7,0 | 10 | 51 925,44 | 15 925,44 |
7,0 | 20 | 156 278,00 | 84 278,00 |
7,0 | 30 | 365 991,30 | 257 991,30 |
9,0 | 10 | 58 054,28 | 22 054,28 |
9,0 | 20 | 200 366,06 | 128 366,06 |
9,0 | 30 | 549 223,04 | 441 223,04 |
Zdroj: OVB Allfinanz Slovensko | | | |
Investovanie a tretí pilier ako cesta k lepšej penzii
Aj keď Slováci začali viac investovať do akcií, sporenie v treťom pilieri zostáva nedostatočné. V roku 2023 dosahoval priemerný ročný príspevok 395 eur, čo predstavuje 41 eur mesačne. V posledných dvoch rokoch však klesol na 311 eur, pričom sporitelia zo svojho príjmu prispievajú iba 13 eurami mesačne.
Búlik odporúča každému, kto má možnosť, vkladať do tretieho piliera minimálne rovnakú sumu, akú prispieva zamestnávateľ. Maximálny príspevok býva najčastejšie na úrovni 30 eur mesačne, a preto by sa mala táto suma zdvojnásobiť. Napriek pozitívnemu trendu v investovaní zostáva problémom nízka miera úspor. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) klesla v roku 2024 pod 4 percentá, čo je hlboko pod priemerom Európskej únie (EÚ), ktorý presahuje 15 percent. Slováci si odkladajú o dve tretiny menej než je bežné v EÚ.
Ďalším problémom je, že veľkú časť úspor držia v hotovosti alebo na bežných účtoch, kde sa ich hodnota v dôsledku inflácie znižuje. Aj tradične obľúbené nehnuteľnosti nemusia byť do budúcna zárukou rastu. Demografické zmeny totiž znížia dopyt po bývaní, čo môže stlačiť ceny bytov a domov. Budúci dôchodcovia sa podľa odborníkov musia spoliehať na viacero zdrojov príjmu. Okrem prvého piliera, teda štátneho dôchodku, je dôležité súkromné sporenie a investovanie, prípadná investičná nehnuteľnosť a v niektorých prípadoch aj dobrovoľná práca v seniorskom veku.
Miroslav Homola
Miroslav Homola písal pre denník Peniaze.sk od roku 2017 do 2019. Ďalšie články autora.