Pohľadávka môže zaniknúť aj inak, než zaplatením

Započítanie je dostupné pre podnikateľov aj nepodnikateľov

Hojne využívaným spôsobom zániku dlhov býva započítanie vzájomných záväzkov, a to najmä v podnikateľskej sfére. Započítať možno vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Zhotoviteľ a zároveň kupujúci, ktorý ešte nezaplatil splatnú kúpnu cenu za dodanie tovaru, môže napríklad pohľadávku z titulu kúpnej ceny započítať voči pohľadávke na zaplatenie ceny za dielo, ktoré vyhotovil pre predávajúceho. Všeobecne platí, že započítať nemožno premlčané pohľadávky – v podnikateľskej sfére je však takéto započítanie možné, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná; medzi podnikateľmi však opäť existujú výnimky. V prvom rade je v prípade nesplatnej pohľadávky započítanie možné vtedy, keď ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Okrem toho je v obchodnej sfére prípustné započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. V praxi sa dlžníci veľmi často snažia zbaviť svojho dlhu započítaním na pohľadávku na náhradu škody alebo na nároky z vadného plnenia; často ide o záväzky, ktoré sú špekulatívne vykonštruované za účelom zneistenia veriteľa a oddialenia vymáhania pohľadávky, občas sa však môžu ukázať oprávnenými.

Preklúzia len v zákonom stanovených prípadoch

Preklúziou môžu zaniknúť len niektoré záväzky, u ktorých tento spôsob zániku vyplýva priamo zo zákona. Ide napríklad o záväzok prevádzkovateľa poskytujúceho ubytovacie služby k náhrade škody na veciach, ktoré boli vnesené do priestorov vyhradených na ubytovanie alebo o záväzok prenajímateľa poskytnúť zľavu z nájomného v prípade, že nájomca nemôže užívať prenajatú vec pre jej vady dohodnutým spôsobom. K zániku uvedených záväzkov dochádza uplynutím zákonom stanovenej lehoty v prípade, že si v nej oprávnený (t.j. v našich prípadoch buď ubytovaný alebo nájomca) neuplatnia uvedené nároky voči povinnému.

Tip: Môžete úspešne vymáhať pohľadávku aj 10 rokov po jej vzniku?

Zaplateniu (časti) záväzku sa možno vyhnúť aj dohodou o jeho zmene

Záväzok môže zaniknúť aj klasickou dohodou o tom, že sa v celom rozsahu bez náhrady ruší; v praxi však veritelia bývajú z pochopiteľných dôvodov viac naklonení dohode o náhrade pôvodného záväzku záväzkom novým. Pohľadávky plynúce z písomných zmlúv musia byť zrušené písomne. K zrušeniu záväzku vedie aj dohoda, v ktorej veriteľ písomne vyhlási, že sa svojho práva na splnenie záväzku vzdáva alebo že dlh odpúšťa. V praxi možno veriteľovi ponúknuť napríklad skoršie splatenie dlhu za odpustenie časti záväzku.

Osobný bankrot znamená len šancu na nevymáhateľnosť pohľadávok

Veľkou šancou na „zbavenie sa“ časti dlhov je aj tzv. osobný bankrot, v rámci ktorého sa buď majetok dlžníka rozpredá a z výťažku dôjde k uspokojeniu veriteľov, alebo dlžník dostane šancu svoje záväzky postupne splatiť zo svojich príjmov. Ak súd rozhodne o oddlžení, zbaví dlžníka zároveň všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom v konkurze alebo splátkovým kalendárom nebudú uspokojené.

Tieto pohľadávky sa stanú podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľnými, čo však neznamená, že zaniknú. V praxi sa tento následok prejavuje napríklad tým, že v oddlžení môže dlžník dosiahnuť, aby Sociálna poisťovňa od neho pohľadávky nevymáhala, ale táto ho naďalej vedie v evidencii dlžníkov.

Ani smrť dlžníka a premlčanie k zániku peňažného dlhu nevedú

Pokiaľ ide o klasické peňažné dlhy, úmrtie dlžníka nemá žiadny vplyv na ich trvanie. Smrťou zanikajú napríklad záväzky, ktorých obsahom bolo plnenie viazané výlučne na osobu dlžníka. Učebnicovým príkladom povinnosti, ktorú už po smrti od dlžníka nejde vymáhať, je záväzok vytvorenia umeleckého diela.

Bežné peňažné dlhy prechádzajú k okamihu smrti na dedičov dlžníka. Dlhy však nemusia prejsť v plnej výške; dedič zodpovedá za poručiteľove záväzky (a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa) len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je teda už dopredu jasné, že poručiteľ má viac záväzkov, než majetku, oplatí dedičstvo radšej odmietnuť ako celok.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva možno urobiť len do 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd lehotu predĺžiť. Pre úplnosť dodajme, že ani odmietnutím dedičstva peňažné dlhy nezaniknú – ak dedičstvo odmietnu všetci dediči, pripadne štátu, ktorý zodpovedá za dlhy rovnako, ako dedič (tzn. do výšky ceny nadobudnutého dedičstva).

Štát však na rozdiel od dedičov nemusí v prípade nedostatku finančných prostriedkov v dedičstve dlhy platiť; na úhradu môže použiť aj veci z dedičstva. Ak ich veriteľ nechce, tak sa vyhlási likvidácia dedičstva, v rámci ktorej štát uspokojí dlhy výťažkom z predaja dedičstva. Veritelia teda môžu očakávať úhradu len vtedy, ak sa nejaké veci z dedičstva podarí predať. Podobne ako smrťou, ani premlčaním pohľadávka nezaniká.

Nárok sa len oslabuje tým, že dlžník proti nemu môže vznieť námietku premlčania. Ak je námietka premlčania vznesená, nemôže byť nárok na zaplatenie už priznaný v súdnom konaní; z právneho hľadiska však naďalej trvá ako tzv. naturálna obligácia. V praxi to znamená, že ak sa dlžník nakoniec z akéhokoľvek dôvodu rozhodne plniť aj na dlh, voči ktorému namietal premlčanie, nebude prijatie takéhoto plnenia znamenať pre veriteľa bezdôvodné obohatenie, ktoré by prípadne musel dlžníkovi vracať.