Odbory a zamestnávatelia označili aktuálnu hospodársko-finančnú situáciu Slovenskej republiky za závažnú, keďže deficit verejných financií dosahuje približne päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, čo je približne sedem miliárd eur. Tento stav podľa nich vedie k neudržateľnému rastu dlhu, ktorý by pri ignorovaní problémov mohol krajinu priviesť až k neschopnosti splácať záväzky.
Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová upozornila, že k zložitej situácii prispeli jednak nepriaznivý demografický vývoj, ale aj kroky predchádzajúcich vlád, ktoré prijímali populárne, no rozpočtovo nekryté opatrenia. „Sociálni partneri požadovali vecnú diskusiu, pretože posilňovanie sociálneho dialógu a komunikácia v rámci tripartity je podmienkou sociálneho zmieru a dôveryhodnej konsolidácie,“ uviedla prezidentka.
Spoločný návrh po konštruktívnych rokovaniach
RÚZ a KOZ pôvodne predstavili vlastné súbory opatrení, no po sérii rokovaní sa podarilo nájsť prienik a historicky prvýkrát dosiahnuť spoločnú dohodu. Navrhované kroky sú podľa oboch strán nastavené tak, aby dopady na zamestnancov, podnikateľské prostredie a ekonomiku boli buď pozitívne, alebo čo najmenej škodlivé.
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga vyzdvihol, že napriek rozdielnym pohľadom na viaceré témy, vrátane minimálnej mzdy, našli sociálni partneri jednotu v oblasti konsolidácie. „Konsolidovať treba, ale rozumne a po odbornej diskusii. Vyzývame vládu, aby tento spoločný postoj rešpektovala a umožnila férový proces sociálneho dialógu. Len tak možno prijať opatrenia, ktoré budú zodpovedné aj udržateľné,“ uviedol.
Navrhované opatrenia by podľa firiem a odborov mohli do štátneho rozpočtu priniesť takmer dve miliardy eur ročne, čím pokrývajú vládou prezentovanú potrebu konsolidácie pre nasledujúci rok.
Obe strany pripomínajú, že Slovensko čelí nielen vnútorným problémom, ale aj globálnym výzvam – od vojenského konfliktu na Ukrajine, cez klimatické otázky, až po obchodné vzťahy s USA a európsku regulačnú politiku. V takomto prostredí je podľa nich nevyhnutné prijať systémové reformy podporujúce rast ekonomiky, ktoré by pomohli krajine postupne sa zbavovať nadmerného dlhu.
Konkrétne oblasti úspor a výnosov
Medzi prioritami, na ktorých sa odborári a zamestnávatelia zhodli, je šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe, čo by mohlo priniesť úsporu 250 miliónov eur. Ďalším bodom je zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie vo verejnej správe, ktoré má potenciál ušetriť 160 miliónov eur ročne.
Dôležitou témou je aj adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti. To by podľa výpočtov prinieslo úspory v rozpätí od 150 do 400 miliónov eur. Veľký finančný prínos sa očakáva aj z postupného odpredaja majetku štátu, ktorý neslúži na výkon verejných funkcií – ide o rekreačné objekty, budovy, pozemky či byty. Odhadovaný prínos pri predaji počas 10 rokov je až 500 miliónov eur ročne.
Ďalšou prioritou je zlučovanie kompetencií samospráv, ktoré by mohlo priniesť 200 miliónov eur. Zároveň sa má plne realizovať už schválená revízia výdavkov verejnej správy podľa návrhov analytikov Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Úspory v tomto prípade odhadujú na minimálne 250 miliónov, pričom potenciál dosahuje až jednu miliardu eur ročne.
Odborári a firmy sa zhodli aj na potrebe znížiť medzeru vo výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) na úroveň priemeru Európskej únie (EÚ). Tento krok by mohol priniesť ďalších 150 miliónov eur ročne. Podľa sociálnych partnerov ide o realistické a odborné opatrenia, ktoré môžu zlepšiť stav verejných financií bez radikálneho zaťaženia občanov a firiem.
Miroslav Homola
Miroslav Homola písal pre denník Peniaze.sk od roku 2017 do 2019. Ďalšie články autora.