Prieskum: Tu by mala vláda podľa Slovákov šetriť, dávky idú aj bohatým

Slovensko stojí na prahu ďalších rozhodnutí, ktoré môžu zásadne ovplyvniť jeho sociálny a ekonomický smer – najmä v súvislosti s očakávaným konsolidačným balíčkom, ktorý by mal upratať verejné financie. V krajine sa čoraz hlasnejšie diskutuje o možnostiach, ako znižovať štátne výdavky bez toho, aby to tvrdo zasiahlo všetky vrstvy obyvateľstva rovnako. Do popredia sa tak dostáva koncept adresnosti sociálnych dávok, teda myšlienka, že pomoc by mala smerovať najmä k tým, ktorí ju skutočne potrebujú, zatiaľ čo ľudia s vyššími príjmami by sa mali z určitých výhod vytratiť úplne alebo ich poberať v značne nižšej miere.

Portál oPeniazoch.sk preto oslovil výskumnú agentúru ResSOLUTION Group, ktorá počas júna 2025 realizovala reprezentatívny online prieskum medzi 542 Slovákmi staršími ako 15 rokov. Zisťovali, čo si verejnosť myslí o adresnosti v oblasti sociálneho systému a či by ju podporila ako jeden zo spôsobov konsolidácie štátneho rozpočtu. Výsledky ukazujú, že spoločnosť je v tejto otázke prekvapivo jednotná a relatívne otvorená zmenám.

Slováci chcú od štátu adresnejšie dávky

Viac ako tretina respondentov, konkrétne 34,2 percenta, uviedla, že by určite súhlasili s tým, aby štát znížil dávky pre bohatších a zameral ich viac na sociálne slabších. Ďalších 26,9 percenta odpovedalo, že by s takýmto krokom skôr súhlasili. Spolu tak až 61 percent populácie podporuje vyššiu adresnosť sociálnych dávok, čo naznačuje, že verejnosť vníma aktuálny systém ako menej efektívny a možno aj nespravodlivý.

Na druhej strane len niečo vyše desiatich percent opýtaných uviedlo, že by s tým určite nesúhlasili, pričom ďalších 5,3 percenta skôr nesúhlasí. Neutrálny postoj, teda ani súhlas, ani nesúhlas, zaujal približne každý šiesty opýtaný. Sedem percent respondentov sa nedokázalo rozhodnúť alebo nevedelo odpovedať.

Zaujímavé rozdiely sa ukázali pri pohľade na demografické skupiny. Muži sú vo všeobecnosti naklonenejší väčšej adresnosti – 39,5 percenta z nich by s ňou určite súhlasilo, kým u žien je to 29 percent. Podpora rastie s vekom, najvyššia je u respondentov nad 55 rokov, kde sa za zvýšenie adresnosti vyslovilo až 39,7 percenta. Výrazne vyššia je aj u ľudí z veľkých miest, kde až 45,1 percenta opýtaných podporuje túto formu úsporných opatrení.

Naopak, najväčší odpor voči zvyšovaniu adresnosti vyjadrili stredoškoláci s maturitou, z ktorých 13 percent by s takýmto opatrením určite nesúhlasilo. Skeptickejší sú aj obyvatelia menších a stredne veľkých miest, kde nesúhlas presahuje 15 percent.

Prieskum realizovala agentúra ResSOLUTION Group prostredníctvom online zberu dát na platforme National Sample SK, čo je jeden z najväčších výskumných panelov na Slovensku s viac ako 25-tisíc respondentmi. Panel je zároveň súčasťou širšej medzinárodnej siete, ktorá pôsobí v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v Thajsku. Ktokoľvek, kto má záujem zapojiť sa do podobných výskumov, si môže vytvoriť vlastný profil a prispieť svojím názorom k dôležitým spoločenským témam.

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.