Zdroj: Shutterstock
Pri opätovnom hlasovaní zákon podporila vládna koalícia a niektorí nezaradení poslanci. Informovala o tom ČTK. Osobitný odvod bude vo výške 2,5 % z čistého obratu zníženého o obrat niektorých predajní, respektíve z predajní, ktoré sa nachádzajú v menej rozvinutých regiónoch Slovenska.
Nová daň sa týka všetkých reťazcov, ktoré majú kamennú predajňu aspoň v 15 % všetkých okresov a ¼ ich obratu pochádza z predaja potravín. Návrh zákona predložila strana SNS pričom sa jeho pôvodné znenie upravilo.
Podľa predbežných výpočtov malo do štátnej kasy pribudnúť 118,5 milióna eur, schválené znenie však prinesie zhruba 87 miliónov eur. Vláda výnos z odvodu plánuje použiť na podporu poľnohospodárstva a slovenskej prvovýroby potravín.
Zákon sa nepozdával ani prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ten ho po prvom schválení vrátil späť do parlamentu. Kiska to zdôvodnil tým, že nový zákon diskriminuje niektoré reťazce a uvaľuje novú daň na maloobchod, ktorú v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia.
Upozornil aj na to, že takto nastavený osobitný odvod nemusí byť v súlade s právom EÚ. Odvod odmietli aj samotné obchodné reťazce, respektíve ich asociácia SAMO, ktorá tvrdí, že to pravdepodobne povedie k zdražovaniu potravín.
O preskúmanie chce požiadať strana Sloboda a solidarita (SaS). Podpredsedníčka strany Jana Kiššová uviedla, že zákon diskriminuje podnikateľov na trhu, znemožňuje hospodársku súťaž a nakoniec len poškodí samotných spotrebiteľov. Podľa jej slov nejde len o zdražovanie potravín, ale aj o to, že Slovensko bude menej atraktívne pre potenciálne podnikanie v obchode.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik tvrdí, že slovenské podnikateľské prostredie je regulované rôznymi populistickými krokmi domácich politikov. „Vláda a vládni poslanci sa totiž neštítia ani v čase rekordných daňových príjmov zavádzať nové dane,“ hovorí Búlik.
Zámerom tohto odvodu má byť predovšetkým podpora slovenskej prvovýroby a poľnohospodárstva, no podľa Búlika sa peniaze stratia vo všeobecnom vreci štátneho rozpočtu. Podobný daňový manéver urobila vládna garnitúra aj v poistnom sektore, kde zmenila poistný odvod na 8 %-nú poistnú daň z neživotného poistenia.
Slovenská asociácia poisťovní už dávnejšie avizovala, že táto daň prinesie zdražovanie poistného. „Štát by mal namiesto zdražovania poistiek robiť všetko preto, aby naopak boli čo najdostupnejšie, pretože poistná ochrana Slovákov je extrémne nízka,“ konštatoval Búlik.
Osobitný odvod pre reťazce je podľa neho populistickým riešením, ktoré nebude fungovať a prinesie plošné zdražovanie potravín. „Zámer vyzbierať od časti trhu extra peniaze a potom ich rozdať pod dozorom politikov inej časti trhu, deformuje podmienky na podnikanie a vytvára priestor na korupciu,“ myslí si Búlik.
Predkladatelia (SNS) návrh odôvodnili hlavne tým, že veľké obchodné reťazce patria zahraničným majiteľom, takže zisk putuje mimo Slovenska. Ako ďalší problém uvádzajú nedostatočné zastúpenie slovenských výrobkov v obchodoch s potravinami. Podľa Búlika sa tento problém osobitným odvodom vôbec nevyrieši.
Povinnosť platiť osobitný odvod plynie od 1. januára 2019. Túto daň budú reťazce odvádzať daňovému úradu, ktorému odvádzajú aj daň z príjmov. Interval platenia, respektíve uzávierka odvodu bude každé tri mesiace, takže osobitný odvod zaplatia štyrikrát za rok.
Reťazec bude povinný do konca príslušného kalendárneho mesiaca, po skončení takzvaného odvodového kvartálu, zaplatiť osobitný odvod na účet daňového úradu. Spôsob je teda približne rovnaký, ako platenie daní z príjmov či z pridanej hodnoty.
Ak si reťazce, na ktoré sa osobitný odvod vzťahuje nesplnia svoju povinnosť, to znamená, že neohlásia alebo nezaplatia osobitný odvod, hrozí im pokuta. Malo by ísť o 0,2 % z celkových výnosov za predchádzajúci kalendárny rok.
Zdroje: ČTK
Miroslav Homola
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
