Slovensko žije na dlh. Vláda kompletne minula peniaze vybrané od ľudí a firiem

Vláde oficiálne došli peniaze, ktoré vybrala na daniach, poplatkoch, pokutách a z ďalších zdrojov. Slovensko sa aj tento rok dostalo do nepríjemnej finančnej reality – už od 25. novembra funguje štát čisto na dlh.

Podľa výpočtov analytikov z inštitútu INESS, všetky príjmy z daní a odvodov, ktoré štát v roku 2025 vyberie, vystačia len na necelých 11 mesiacov fungovania. Posledných šesť dní novembra a celý december si teda štát musí požičať, aby mohol naďalej financovať verejné služby, platy zamestnancov, dôchodky či sociálne dávky, píše web Openiazoch.sk.

Príjmy sú rekordné, ale zadlženie je horšie

Zaujímavosťou je, že hoci Slovensko nikdy nevybralo na daniach a odvodoch viac, situácia s rozpočtom sa vôbec nelepší. V roku 2025 dosiahnu príjmy verejného sektora rekordných 60,5 miliardy eur, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2018, keď štát hospodáril so sumou 34,5 miliardy. Aj podiel verejných príjmov na výkone celej ekonomiky, teda na HDP, sa vyšplhal na 43,6 %, čo je o 5 % viac ako pred siedmimi rokmi. Analytici však upozorňujú, že problém nie je v príjmoch, ale vo výdavkoch, ktoré rástli ešte rýchlejšie ako samotné príjmy.

Verejné výdavky stúpli od rokov 2007-2008 z úrovne 37 % HDP na súčasných 48,5 %, čo je podľa INESS jeden z najprudších nárastov v rámci celej Európskej únie. Slovensko sa tak v pomere výdavkov k výkonu ekonomiky dostalo na úroveň škandinávskych krajín, ako je napríklad Dánsko, no bez toho, aby sme mali porovnateľnú kvalitu verejných služieb. Analytici podotýkajú, že Dáni si najskôr vybudovali bohatstvo a až potom začali investovať do silného sociálneho systému, zatiaľ čo Slovensko ide opačným smerom.

Riešenie? Menej míňať

INESS preto tvrdí, že znižovanie rozpočtového deficitu by nemalo prebiehať cez zvyšovanie daní, ale cez obmedzovanie výdavkov. Podľa ich slov „na Slovensku rozhodne nemáme nízke dane a odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v sociálnych transferoch“. Ako riešenie navrhujú návrat k rozpočtovej disciplíne z rokov 2011-2012 alebo 2017-2018, keď verejné výdavky predstavovali približne 40 % HDP. Takýto krok by podľa inštitútu umožnil znížiť deficit bez nutnosti zvyšovania daňového zaťaženia.

Brusel pochválil rozpočet

Zatiaľ čo slovenskí analytici varujú pred dlhodobou neudržateľnosťou výdavkového apetítu štátu, z Bruselu prišla mierne pozitívna správa. Európska komisia v jesennej prognóze konštatovala, že návrh slovenského rozpočtu na budúci rok je v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Komisia pritom hodnotila najmä tzv. čisté výdavky, teda tie, ktoré vláda dokáže ovplyvniť svojimi rozhodnutiami.

Slovensko si v tomto hodnotení dokonca vyslúžilo prvenstvo – bez započítania obranných výdavkov zaznamenalo najnižší medziročný rast čistých výdavkov v celej EÚ. Po zarátaní výdavkov na obranu nás predbehlo len Lotyšsko. Brusel zároveň pripomenul, že výška samotného deficitu nie je pri hodnotení kľúčová, keďže ho ovplyvňujú aj faktory mimo dosahu vlády, ako je vývoj ekonomiky či náklady na obsluhu dlhu. Európska komisia nakoniec skonštatovala, že rozpočtový plán je v súlade s odporúčaniami pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu a zohľadňuje aj tzv. národnú únikovú doložku, ktorá umožňuje určitú mieru flexibility v čase výnimočných situácií.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.