Slovenské lesy sú rozsiahle, ale bez stromov

Slovenské lesy v číslach

Celková rozloha Slovenska je 4 903 500 hektárov. Podľa správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (správa a čísla za rok 2016) je výmera lesných pozemkov 2 016 729 hektárov, z toho 1 944 123 hektárov je porastová pôda. Ďalej ministerstvo vyčíslilo lesnatosť na 41,1 % a uvádza, že za posledné roky sa lesy rozrástli.

Ročná ťažba bola v celkovom objeme 9,32 mil. m³; dreva. Z tohto čísla predstavuje polovica objemu náhodná ťažba. To znamená, že polovica vyťaženého dreva bola z kalamity alebo z výrubu napadnutých, odumretých, prípadne poškodených stromov.

Štátne lesy vyťažili zhruba 52 % z tohto objemu, zvyšok bol v réžii iných vlastníkov alebo obhospodarovateľov. Ročná obnova lesa údajne dosiahla plochu 18 000 hektárov, z toho zhruba 7 000 hektárov plochy sa obnovilo prirodzenou cestou.

Z pohľadu drevín u nás prevládajú tri konkrétne druhy. Najväčšie zastúpenie má buk (33 %), potom smrek (23 %) a nakoniec dub (11 %). Príjmy lesného hospodárstva dosiahli výšku 508,26 mil. €, pričom väčšina zisku tvorí predaj dreva.

Štátne lesy vlastnia 772 232 hektárov porastovej pôdy, zvyšok je v súkromnom, cirkevnom, obecnom, poľnohospodárskom, prípadne spoločnom vlastníctve.

TIP: Aké sú platy a majetkové pomery v cirkvi

Zdroj foto: S. Mintáchová (Vrátna, Malá Fatra)

Druhá strana mince

Potom sú tu však aj čísla, ktoré uvádza iná štátna inštitúcia, respektíve Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa ich správy u nás zmizlo približne rovnaké množstvo lesov, ako v okolitých krajinách. Avšak, až dvojnásobne viac v národných parkoch, ktoré majú byť chránené najviac. Ďalej sa uvádza, že Slovensko medzi rokmi 2000 až 2016 stratilo zhruba 7 % lesa. Pre lepšiu predstavu je to približne rozloha Trnavského kraja.

Najväčšiu stratu utrpel Tatranský národný park, kde bola hlavnou príčinou veterná kalamita. Veľký úbytok lesov je aj v Nízkych Tatrách, ale tam kalamita nepredstavovala rozhodujúci faktor. Najväčšími príčinami sú plánovaná alebo nelegálna ťažba, prírodné podmienky a nepôvodné zloženie lesa, ktoré zapríčinila neadekvátna ťažba.

Slovenské lesy sú označené aj takzvanými stupňami ochrany (1-5). Najčastejším stupňom ochrany je číslo 3 a pokrýva tri štvrtiny územia národných parkov. Avšak, aj v takomto poraste môže prebiehať plánovaná ťažba, nakoľko to dovoľuje zákon. Najvyšším stupňom ochrany je číslo 5, ale ani to nie je stopercentná záruka, že z takto chráneného lesa niečo neubudne.

Ďalším nelichotivým číslom je umiestnenie v rebríčku medzivládnej organizácie OECD, ktorá Slovensko označila za druhý najhorší štát vo výrube lesov medzi rokmi 2008 až 2012. OECD v tejto štatistike nebrala do úvahy požiare, kalamity, prípadne iné prírodné prvky, ale len čistý výrub lesa na základe plánovanej ťažby.

Zdroj foto: S. Mintáchová (Vrátna, Malá Fatra)

Ochranári vs. lesníci

Ochranári avizujú, že od roku 1990 narástol objem ťažby v slovenských lesoch o neuveriteľných 75 %. Na základe satelitných fotiek sa tiež zistilo, že v Nízkych Tatrách zmizlo približne 70 km²; starých lesov. V roku 2017 dokonca vznikla občianska iniciatíva (My sme les), ktorá chce zastaviť devastačnú ťažbu dreva v národných parkoch a vzácnych lesoch.

Lesníci vidia celú vec inak a síce, že les na našom území v podstate nikdy nezmizol, pretože sa sadí nový. Kým ochranári považujú za les priestor, na ktorom je aspoň 30 % stromov vyšších ako 5 metrov, lesníci považujú za les aj plochy s mladými stromčekmi (menšie ako 5 metrov) alebo dokonca rúbanisko, nakoľko na tejto ploche bude vysadený nový les v priebehu 2 rokov. Lesníci argumentujú aj tým, že zákon im nezakazuje rúbať v národných parkoch.

Boj medzi lesníkmi a ochranármi prevláda už od riešenia kalamity vo Vysokých Tatrách. Časť územia (napr. Kôprová a Tichá dolina), na ktorých ochranári zabránili zásahom človeka sa pomaly alebo celkovo obnovili. Na základe pozitívnych výsledkov bezzásahových oblastí ochranári tiež požadujú ich rozšírenie. Momentálne tvoria takéto časti lesa len 2 % územia.

Podľa Národného lesníckeho centra však požiadavka na zväčšovanie rozsahu územia s bezzásahovým režimom v národných parkoch a chránených územiach, nie sú v súlade s trvalou udržateľnosťou a ochranou lesov.

Všetko má v rukách vláda

Ako pri mnohých problémoch v štáte, aj tu je problém v zákonoch. Slovenská legislatíva obsahuje body, ktoré by mali chrániť národné parky a vzácne lesy, ale znenie zákonov je nedostačujúce alebo sa dajú jednoducho obísť. K tejto problematike sa vyjadril aj riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra RNDr. Michal Kalaš:

"Na úvod treba podotknúť, že je, samozrejme, problém v legislatíve. Zákon umožňuje vykonávať lesnú hospodársku činnosť  v 1. až 4. stupni ochrany prírody. To znamená, aj v národnom parku a v ochranných pásmach rezervácií. Takéto výruby sú v súlade so zákonom a nepáčia sa nie len verejnosti, ale ani nám. Je to paradox, pri výrube jediného stromu v 1. stupni ochrany, (najmenej prísny stupeň) sa určujú podmienky, spravidla termín výrubu, aby nedochádzalo k rušeniu vtáctva. V lesoch národných parkov sa rúbe takmer neustále a na veľkých plochách. Vyrušovanie a priame ničenie hniezd vtákov tu nemá žiadne opodstatnenie? V globálnom meradle ide o tisícky jedincov. Keďže správy chránených území ani MŽP SR nemajú kompetenciu ťažby v národných parkoch v súčasnosti zakázať, existujú dve možnosti. Výkup alebo dlhodobý prenájom lesných pozemkov v národných parkoch a zmena ich účelu využívania. Hospodárske lesy by tu nemali existovať. Poslaním národného parku je predsa niečo iné, má to byť „výkladná skriňa“ prírodného dedičstva štátu. No štát sa k tomu tak očividne nestavia, až na drobné výnimky. Inou cestou je zmena príslušnej legislatívy. V národných parkoch aspoň zmeniť spôsob lesného hospodárenia."

K rozširovaniu holín v národných parkoch dochádza aj  tým, že sa tu pestujú lesy málo rezistentné voči abiotickým a biotickým činiteľom. V praxi to znamená, že v rámci predpísanej ťažby sa vyťaží porast v rubnom veku na lesnom dielci, čím sa viacej otvorí okolitý monokultúrny les. Pestované stromy s vysokým ťažiskom len čakajú na silný vietor, ktorému nemajú šancu odolať. Vznikne vetrová kalamita, ktorá môže byť ďalej zosilnená vplyvom škodného hmyzu, zároveň sa kalamita podľa zákona musí spracovať. A toto je začarovaný kruh.

Zdroj: MŽP SR, MP SR