Základy pasívneho príjmového portfólia: Ako uvažuje rentier

Ako si vytvoriť portfólio, ktoré generuje pasívny príjem a ako by mal uvažovať rentier? Píše Investičníweb.cz.

Dividenda a rast ceny

Investovanie do akcií nie je len o dividendách, dôležitý je, samozrejme, aj vývoj ceny. Pri dividendovom titule sú však na investora kladené vyššie nároky z hľadiska nákupnej ceny. Pre svoju konzervatívnu a defenzívnu povahu totiž typická dividendová spoločnosť pravdepodobne neprekvapí zázračným rastom, ako to môže byť pri startupoch alebo mladých technologických firmách.

Aby mala takáto investícia okrem dividendy aj cenový potenciál, je potrebné ju kúpiť lacno. Keďže ide spravidla o akcie firiem zo „starej ekonomiky“, nevyhnutne prichádzajú obdobia, keď sa na ne zabúda alebo nie sú v móde. To však nič nemení na tom, že tieto firmy sú pre spoločnosť dôležité.

Kedy napríklad aj nepostrádateľné tituly upadli do nemilosti a ponúkli lákavé zľavy? Príkladom je pokles cien telekomunikačných spoločností počas neistoty spojenej so zavádzaním 5G sietí, prepad cien akcií ťažiarov a prepravcov ropy počas vrcholu „zelenej horúčky“, výrazné zlacnenie maloobchodných firiem počas pandémie, akcie českých bánk po zavedení windfall tax či akcie zo zbrojárskeho priemyslu, ktoré pred vojnou na Ukrajine roky stagnovali.

Tieto menej dynamické, no stabilnejšie firmy neinvestujú všetky zisky do vývoja alebo zvyšovania kapacít a o výnosy sa delia s akcionármi. Konzervatívnejší charakter takýchto spoločností podčiarkuje aj to, že aby sa firma mohla deliť s akcionármi o zisk, musí mať pod kontrolou svoje zadlženie. To investori ocenili najmä v rokoch zvýšenej inflácie, respektíve v období vyšších úrokových sadzieb v rokoch 2022 – 2023. Vyššie úroky vtedy najviac doľahli práve na firmy, ktoré nemali dlhy pod kontrolou. Ak investor dospeje k záveru, že sledované firmy nie sú predlžené, ich hospodárenie dokáže rásť aspoň rovnakým tempom ako ceny v ekonomike (inflácia) a že za vysokými dividendami stoja aj vysoké zisky, je na dobrej ceste zaobstarať si so zľavou zaujímavé rentiérske aktívum.

Zabezpečenie aktívami a schválený prospekt

Konzervatívny rentiér by nemal zabúdať na príjem z pevne úročených aktív, teda primárne z dlhopisov. Pre jednotlivca je orientácia v „dlhopisovom rybníku“ často náročná odborne aj finančne.

• Po prvé, mnohé dlhopisy majú nominálnu hodnotu (najnižšiu možnú investovanú sumu) v rádoch miliónov korún. Na vytvorenie diverzifikovaného portfólia je potom potrebných skôr niekoľko desiatok miliónov.
• Po druhé, orientácia v právnych pojmoch prospektu, ktorý je najdôležitejším dokumentom k dlhopisu, môže byť pre retailového investora naozaj náročná. V prospekte, ktorý by mal byť schválený regulátorom, je možné dohľadať presné parametre aktíva, záruky a zabezpečenie dlhu, finančné výkazy, ako aj kovenanty – teda dlhové finančné ukazovatele, ktoré sa firma zaväzuje dodržiavať. Tie do istej miery „chránia“ majiteľa cenného papiera.
• Po tretie, úlohou investora je finančná analýza samotnej firmy. Tá pri dlhopisoch prebieha trochu inak než pri akciách, kde investora zaujíma schopnosť dlhodobo prosperovať (zarábať, respektíve zvyšovať zisk). Pri dlhopisoch to nie je podmienka, pretože najdôležitejšie je odpovedať si na otázku, či bude firma schopná platiť úroky. A aj v prípade, že by došlo k insolvencii, či je možné dlh splatiť z predaja majetku dlžníka. Preto sa často uprednostňujú firmy s hmotnými aktívami, teda s nehnuteľnosťami alebo výrobnými zariadeniami a strojmi.

To všetko znamená vyššie nároky na investora. Ten by mal zvážiť, či aspoň pre dlhopisovú časť svojho portfólia (a želaného pasívneho príjmu) nezvolí fondové riešenie, ktorým prenesie administratívnu aj odbornú záťaž na analytikov danej investičnej spoločnosti alebo banky.

Zabezpečiť, či nezabezpečiť menové riziko?

(Slovenských investorov, ktorí nakupujú akcie v eurách a nakupujú európske akcie, sa menové riziko netýka. Iné to je, keď nakupujete dolárové aktíva. Nasledujúci text je o menovom riziku pri nákupe v Česku investormi, ktorí nakupujú za ťeské koruny, pozn. ed.)

České akcie a dlhopisy neposkytujú takú širokú škálu možností, aby si s nimi rentiér úplne vystačil. Ak sa preto vyberie nakupovať do zahraničia, bude musieť riešiť menové riziko. Pri akciovej expozícii si niektorí volia menové zabezpečenie nevyužívať s presvedčením, že v dlhodobom horizonte majú pohyby mien na portfólio minimálny vplyv. Často zastávajú názor, že „každý chvíľu ťahá pílku“ a obdobia oslabenia meny sa striedajú s jej posilnením.

V prípade koruny voči americkému doláru to zhruba posledných desať rokov platí. Z dlhodobého pohľadu to však pravda nie je, pretože koruna má tendenciu posilňovať a dolár skôr slabnúť. A keď sa pozrieme na kurz koruny voči euru, vidíme tiež jednoznačný trend postupného oslabovania spoločnej európskej meny. Ak by sa teda ceny akcií nakupovaných za eurá nehýbali, český investor by z dlhodobého hľadiska prerábal.

Ďalší argument už počíta s pohybom ceny samotných akcií. Oslabenie zahraničnej meny spôsobí, že príslušná firma je konkurencieschopnejšia na medzinárodnom trhu, vďaka vyššiemu exportu by mala dosahovať vyššie zisky a akcia by sa mala posunúť na vyššiu cenovú úroveň. Takýto pohyb by mal (alebo aspoň mohol) vyrovnať stratu spôsobenú oslabením meny.

V prípade dlhopisov je téma menového zabezpečenia niečím iným než pri akciách. Oslabenie meny tu nemá šancu nič vykompenzovať, a preto vedie k jasnej, možno až trvalej strate. Ak investor vlastní dlhopis so splatnosťou päť rokov, kupón (rentiérsky príjem) je 5 % ročne a dôjde k oslabeniu meny o 15 % (ako napríklad vlani v prípade dolára), viac než polovica pasívneho príjmu je preč. Osobne preto považujem pri dlhopisoch za nevyhnutné zabezpečovať si menové riziko.

Menší retailoví investori sa k menovému zabezpečeniu dostávajú pomerne ťažko, no pre inštitucionálnych investorov je to každodenná prax, keďže majú prístup k sofistikovanejším trhovým nástrojom. Navyše, napriek bežnému presvedčeniu zabezpečenie meny často nič nestojí – práve naopak. Aby sme nezachádzali do technických detailov (pre záujemcov: všetko vyplýva z úrokového diferenciálu), už niekoľko rokov pri zabezpečovaní eurového menového rizika domáci investor inkasuje zisk. Áno, zabezpečí si menové riziko a ešte za to dostane zaplatené. V prípade zabezpečenia amerického dolára síce investor znáša náklad, ten je však nižší než zisk zo zabezpečenia eura.

Pravidelne, alebo naraz?

Na otázku, či investovať do „rentiérskych“ aktív naraz alebo pravidelne, je podľa mňa odpoveď priamočiara. Ak už máte vybudovaný majetok, napríklad z podnikania, môžete presun do opísaných aktív uskutočniť v relatívne krátkom čase, respektíve naraz. Pre profesijne mladšie ročníky, ktoré dokážu každý mesiac niečo ušetriť, sa potom prirodzene ponúka postupné investovanie v čase.

A na záver malá poznámka. Určite to môže znieť lákavo – odísť do dôchodku v tridsiatke či štyridsiatke a stať sa rentiérom. Môžete mať šťastie, veľký majetok vyhrať, zdediť a podobne. Vtedy to, samozrejme, fungovať môže. U ľudí, ktorí sú schopní a majetok si postupne budujú, niečo vyvíjajú, zakladajú a riadia firmy a podobne, je to však často inak. V štyridsiatke zvyčajne s prácou nekončia – ich úspech je totiž dláždený nadšením pre prácu, ktorá je pre nich zároveň zábavou aj náplňou života. Na dôchodku by, ľudovo povedané, pokapali od nudy.