Aké sú platy a majetkové pomery v cirkvi?

Predstava a realita

Slovenská spoločnosť je v súvislosti s financiami v cirkvi rozdelená na dve názorové skupiny. Prvá skupina má pomerne skreslené predstavy o príjmoch a výdavkoch v cirkvi. Farárom v tichosti vyčítajú vysoké platy a takmer žiadne povinné výdavky. Druhá skupina má viac informácií o mzdovej realite slovenských duchovných a aj o reálnych výdavkoch farností. V skutočnosti je pravda niekde uprostred.

Tak ako v každom odvetví, tak aj v cirkvi platí nerovnomerný pomer fungovania. Niektoré farnosti majú problém pokryť výdavky, iné majú toho viac než potrebujú. Podľa zákona sa o financovanie platov a odvody duchovných stará štát prostredníctvom priamych dotácií. Štát zastrešuje aj prevádzkové náklady cirkevných ústredí, respektíve biskupských úradov.

Potom je tu ale ďalší neoficiálny príjem farností, takzvaný milodar. Ide o peniaze, ktoré nespadajú pod žiadne oficiálne účtovné povinnosti a neuvádzajú sa v daňovom priznaní. Pod pojmom milodar sa myslí dobrovoľný poplatok pre farára alebo farnosť za krst, pohreb, sobáš alebo omšu. Podľa biskupov Slovenska neexistuje žiadny oficiálny cenník, respektíve by tak kňaz nemal od nikoho vyžadovať finančný poplatok za takéto úkony. Jediný stanovený poplatok je milodar za svätú omšu vo výške 5 eur. Ľudia však môžu dobrovoľne prispieť oveľa viac alebo nemusia dať vôbec nič.

TIP: Zamestnanci sa dočkali. Od 1. mája ich čakajú vyššie mzdy

Zdroj: shutterstock

Príjmy

Začiatkom roka 2018 sa v cirkvi mierne zvýšili platy. Bola to prirodzená reakcia na zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá stúpla aj zamestnancom. Základné platy duchovných stúpli z 296,41 eur na 310,64 eur mesačne. Aj napriek zvýšeniu sa stále nachádza pod minimálnou hranicou platu bežného zamestnanca. Štát poskytuje financie pre 12 oficiálne registrovaných cirkví, pričom prevažná väčšina peňazí ide katolíkom.

Podľa vyjadrenia Konferencie biskupov Slovenska je úplne základný nástupný plat katolíckeho kňaza, ktorý je po vysviacke 373 eur v hrubom. Výška mzdy sa odvíja aj od počtu odslúžených rokov, pričom spodná hranica predstavuje 310,64 eur mesačne a najvyšší možný plat je stanovený vo výške 788,60 eur mesačne. Avšak, hornú hranicu platovej tabuľky dosahujú len slovenskí biskupi s dlhoročnou praxou, respektíve 30 a viac rokov. Farári s rovnakým počtom odslúžených rokov majú nárok na maximálne 587,03 eur mesačne. Všetky stanovené mzdy sa odvíjajú od zákonom stanovenej tabuľky.

K platu každého duchovného patria aj určité príplatky a samozrejme milodary. Výška príplatku sa odvíja od skupiny funkcie a činnosti, ktorú konkrétny duchovný vykonáva. Ak človek poskytne milodar priamo farárovi alebo inému duchovnému, môže tieto peniaze alebo vecný dar použiť na akýkoľvek účel. Tiež je možnosť získať o 30 % vyšší plat, ale iba na základe vysokej kvality výkonu konkrétneho kňaza, ktorého takto ocení príslušná cirkev. V takomto zamestnaní vzniká nárok aj na dôchodok, ktorý momentálne poberá 400 ľudí.

Jedna z vecí, ktoré ľudia cirkvi vyčítajú sú práve milodary. Ide o nezdanený príjem cirkvi, ktorého výška nie je nikde definovaná. Za svadbu sa dáva v priemere 30 až 100 eur, za krst 50 eur, v prípade pohrebu je to 30 až 50 eur a omšový milodar sa odovzdáva do takzvaného zvončeka. Predstavitelia cirkvi ho definujú ako úplne slobodný a dobrovoľný príspevok veriacich. Avšak, niektorí duchovní sú zvyknutí na takúto finančnú odmenu za spomenuté obrady a neochotným darcom to aj neraz naznačia.

Na druhej strane si ľudia už zvykli dávať duchovným takúto formu honoráru. Pri forme osobného odovzdania by mal človek aj priamo spresniť, komu je milodar určený, respektíve či je priamo pre farára alebo farnosť. Kde nakoniec peniaze skončia je už na konkrétnom kňazovi.

Tabuľka: Základný mesačný plat duchovných

Majetok

Kritika je aj na súčasný celkový majetok cirkvi, ktorý od roku 1993 nebol nikdy spísaný, respektíve s iniciatívou na jeho sčítanie neprišla žiadna vláda. Podľa cirkevných predstaviteľov by bol takýto súčet majetku cirkvi na Slovensku veľmi ťažko realizovateľný. Tiché výčitky sú v tomto smere aj na bezplatné bývanie kňazov na farnostiach a takmer žiadna daňová povinnosť voči kostolom, sakrálnym budovám a kostolným zbierkam.

Aj v tomto prípade má minca dve strany. Je pravdou, že niektorí cirkevní zamestnanci užívajú farnosti bezplatne. Avšak, sú aj také prípady, kedy musí kňaz použiť vlastné peňažné prostriedky na zachovanie normálneho fungovania farnosti. Aj prípady poskytnutého ubytovania duchovným na fare fungujú len na základe dohody. Cirkev platí aj daň z nehnuteľnosti s výnimkou sakrálnych budov a časti farskej budovy, ktorá je používaná ako kancelária, respektíve úradovňa.

,,Jednotlivé cirkevné zbory poskytujú ubytovanie na farách, prípadne ďalšie požitky duchovným, ktorí v cirkevnom zbore pôsobia, a to na základe dohody, ktorú uzatvára cirkevný zbor s príslušným farárom (tzv. vokátor). Cirkevné zbory sú samostatným organizačnými jednotkami a vokátor stanovujú podľa svojho uváženia, teda po dohode presbyterstva toho-ktorého cirkevného zboru s príslušným farárom. O obsahu vokátora nemajú povinnosť informovať ústredie cirkvi," povedala k poskytovanému ubytovaniu na fare tajomníčka ECAV, PhDr. Edita Škodová.

Zdroj: Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom