3x o protekcionizme Donalda Trumpa

Protekcionizmus je lákavý nástroj ako ochrániť domáci priemysel. A Donald Trump je jeho veľkým  zástancom. Vlastne s heslom America First a sľubom, že americké továrne vrátia prácu americkému ľudu, vyhral voľby. Voľný obchod a medzinárodné obchodné vzťahy nie sú totiž férové k americkej ekonomike a poškodzujú ju.

Na druhú stranu presadzovať protekcionistické opatrenie v dobách globalizácie a všeobecnej liberalizácie svetového obchodu je značne originálny prístup. Protekcionizmus je totiž často hrou s mínusovým súčtom. Stráca nielen štáty pred ktorými protekcionizmus chráni, ale často hodne stratia aj ekonomiky, ktoré protekcionistická opatrenia priali.

(1) Trochu histórie: Smooth-Hawley a 59 %

USA už jednu podobnú lekciú protekcionizmu absolvovali, keď bol v tridsiatich rokoch v súvislosti s Veľkou ekonomickou krízou predstavený Smooth-Hawleyho zákon stanovujúci colné tarify pre dovážané tovary. Tento zákon môžete nájsť dnes v učebniciach ekonómie ako exemplárny prípad toho, ako nerobiť obchodnú politiku.

Tarifné clá sa po prijatí zdvihli o približne 20 % a niektoré colné zaťaženie dosiahlo až 59 %. Zo začiatku sa zdali také ochranárske stratégie ako úspešné, viedli k obmedzeniu dovozu a zvýšeniu príjmov z ciel.

Dlhodobo však táto obchodná politika priniesla zníženie nielen importov ale predovšetkým znížením exportu o dve tretiny a tiež pravdepodobne predĺžila a prehĺbila ekonomickú krízu v USA na začiatku tridsiatych rokov. Došlo k výraznému zvýšeniu nezamestnanosti a celkovému útlmu hospodárstva.

Je síce otázkou, či to bolo dôsledkom zvýšeného colného zaťaženia, ale je isté, že Smooth-Hawleyho zákon k zlepšeniu situácie v žiadnom prípade neprispel. Preto tiež došlo k jeho opusteniu ešte v prvej polovici tridsiatych rokov.

Mnohí analytici a ekonómovia aj dnes označujú práve nárast protekcionizmu v americkom zahraničnom obchode za jeden z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvní rast či pokles americkej ekonomiky v ďalších desaťročiach. Nielen počas Trumpovho volebného obdobia, ale najskôr aj počas ďalších rokov.

(2) Veľa globalizácie: a nový protekcionizmus?

Cieľom novodobého Trumpovho protekcionizmu je vrátiť prácu americkým ľuďom. Teda obmedziť výrobu amerických firiem v iných krajinách a znovu vrátiť továrne a robotnícke profesie do vlastnej krajiny. 

Otázkou je, čo je toto cesta, ktorou sa v dobách znalostnej ekonomiky a globalizácie vydať.

Za prvé sa tým americkým firmám obmedzí prístup na pracovné trhy s lacnou pracovnou silou, čo najskôr povedie k rastu nákladov a cien vyrábaných tovarov. 

Za druhé sa tým do americkej ekonomiky vrátia robotnícke profesie. Teda práca, ktorú vďaka technologickému pokroku a robotizácii bude v budúcnosti vykonávať stále menej a menej ľudí.

Vlastne posledných pár rokov rastie v USA produktivita práce, rastie celková produkcia avšak zamestnanosť vo výrobných sektoroch sa neustále zmenšuje.

Navyše uvalením taríf  sa obmedzí obchod nielen medzi USA a zaostalými krajinami, avšak tiež s ďalšími vyspelými trhmi a najskôr to bude mať vplyv aj na prenos technológií a výsledkov vedy a výskumu.

(3) Stará dobrá Európa: nemecké vývozy

Z členských štátov EU by pri zavedení a raste dovozných ciel do USA bolo najviac postihnuté Nemecko. Exporty do USA predstavujú zhruba 13 % všetkých exportov EU a Nemecko vyváža celú tretinu všetkých EU exportov do USA.

Pre Nemecko sa práve americký trh stal najdôležitejšou vývoznou destináciou už v roku 2015, kedy nemecký export do USA predbehol aj vývoz do Francúzska. Zavedením cla a ďalších protekcionistických opatrení by tak významnou mierou zasiahlo nemeckú výrobu a priemysel.

Pri obmedzení nemecko-americké obchodu by však stratilo nielen Nemecko. Nemecké výrobky sú totiž vysoko konkurencieschopné a technologicky náročné, v podstate nemajú v USA konkurenciu na rovnakej technologickej úrovni.

Obmedzenie tohto obchodu náročného na vedu a výskum by tak pravdepodobne malo vplyv aj na technologický vývoj v automobilovom a strojárenskom priemysle v USA. Protekcionizmus chrániaci americké automobilky by tak paradoxne mohol prispieť k ich ďalšiemu oslabovaniu v celosvetovej konkurencii. Prenesene by malo obmedzenie nemeckého vývozu do USA vplyv aj na Českú republiku, ktorá je z veľkej časti subdodávateľskou krajinou pre nemecký priemysel.