Každý piaty Slovák je denne vo finančnom strese. Najhoršie sú na tom pracujúci

Na Slovensku čoraz viac domácností čelí každodennému finančnému tlaku, ktorý sa z občasnej nepríjemnosti mení na chronický stres. Najnovšie dáta spoločnosti PARTNERS, ktoré vznikli v spolupráci s agentúrou Focus, odhalili, že finančný stres medziročne výrazne vzrástol.

Zatiaľ čo v roku 2024 pociťovala vysoký finančný stres približne štvrtina obyvateľov, o rok neskôr sa tento podiel zvýšil takmer na tretinu populácie. Znamená to, že až 30 % Slovákov sa nachádza v stave, keď ich financie neustále zaťažujú a ovplyvňujú ich každodenný život. Zaujímavé je aj to, že dôchodcom, ktorí sú považovaní za „najchudobnejšiu“ sociálnu skupinu, sa finančný stres až tak nezvýšil. Najhoršie sú na tom tí, ktorí by na tom mali byť finančne najlepšie - starší ľudia v produktívnom veku.

Slováci sú vo finančnom strese viac než kedykoľvek

Index finančného stresu (IFS), ktorý meria, ako často ľudia pociťujú obavy o svoje financie, sa pohybuje na škále od 0 do 100 bodov. V roku 2025 dosiahla priemerná hodnota 38 bodov, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku, keď bola na úrovni 35. Tento nárast však nie je rovnomerný – najviac zasahuje domácnosti, ktoré už predtým zápasili s finančnou stabilitou. Viac ľudí sa totiž presunulo zo strednej úrovne stresu do kategórie s vysokým, teda chronickým stresom.

Martin Slosiarik z agentúry Focus upozorňuje, že rastúci počet ľudí funguje dlhodobo pod silným finančným tlakom. Zatiaľ čo skupina Slovákov s nízkym finančným stresom zostáva stabilná na úrovni 37 %, pribúdajú tí, ktorí denne alebo niekoľkokrát do týždňa riešia, ako vyjsť do výplaty alebo zaplatiť účty. Kým v roku 2024 prežívalo finančný stres denne alebo takmer denne 14 % ľudí, v roku 2025 ich už bolo 21 %, teda takmer každý piaty Slovák.

Vysoké dlhy, nízke rezervy

Za týmto trendom je kombinácia viacerých faktorov. Ľudia čoraz častejšie priznávajú, že majú príliš vysoké dlhy, ich splátky presahujú polovicu príjmu a zároveň nemajú dostatočnú finančnú rezervu. To všetko vedie k pocitu bezmocnosti a strate kontroly nad vlastnou finančnou situáciou. Index finančného stresu navyše jasne odhaľuje, že nejde len o subjektívny dojem – rozdiel medzi tými, ktorí stres necítia (13 bodov), a tými, ktorí ho zažívajú pravidelne (až 69 bodov), je obrovský.

Zaujímavé je aj to, že najviac zasiahnutou skupinou nie sú seniori, ale ľudia v produktívnom veku, najmä vo veku od 35 do 54 rokov. Až 40 % z nich pociťuje vysoký finančný stres, čo súvisí so súčasným zvládaním hypoték, starostlivosti o deti a bežných výdavkov. Problémy sa však nevyhýbajú ani mladším dospelým vo veku 25 – 34 rokov.

Ak robíte toto, máte problém

Finančná expertka Ivana Paráková upozorňuje, že ak domácnosť niekoľko mesiacov po sebe nevychádza s peniazmi na bežné výdavky a musí siahať na rezervy, ide o jasný signál vážneho problému. Podľa nej je kľúčom k zvládaniu finančného stresu prehľad o príjmoch a výdavkoch, existencia rezervy a realistické plánovanie. Odporúča dodržiavať základné finančné pravidlo 10 : 20 : 30 : 40 – teda 10 % príjmu smerovať do rezervy, 20 % na dlhodobé ciele, 30 % by mali byť úverové splátky a najviac 40 % spotreba.

Pri strate kontroly nad financiami odborníčka navrhuje tri základné kroky: spísať si všetky príjmy a výdavky, preveriť rezervu a dlhodobé sporenie a naplánovať si veľké výdavky dopredu. Pripomína, že napríklad sviatky či dovolenky nie sú neočakávané výdavky, a ak ich zahrnieme do ročného rozpočtu, znížime tým riziko stresu.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.