Január 2026 priniesol vysokú vlnu, hotovú cunami bankrotov firiem. V januári bolo na Slovensku vyhlásených 28 konkurzov, čo síce predstavuje takmer 18-percentný pokles oproti decembru, no v medziročnom porovnaní ide o nárast o viac ako 27 percent. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.
Miliónové dlhy voči štátu
Firmy, ktoré sa dostali do úpadku, po sebe zanechali záväzky vo výške viac ako 5,86 milióna eur. Najväčšiu časť z tejto sumy tradične tvoria nedoplatky na daniach. „Sociálnej poisťovni dlžia viac ako milión eur, VšZP takmer 160-tisíc eur. Najvyššie dlžné sumy evidujú ako obvykle daniari, spolu vo výške viac ako 4,6 milióna eur,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.
Najväčším januárovým dlžníkom voči štátu sa stala spoločnosť ao 24 s.r.o., verejnosti známa skôr pod názvom Agro Ostrov. Tento kedysi významný poľnohospodársky podnik z východného Slovenska obchodoval s obilím a hnojivami a ešte pred piatimi rokmi vykazoval tržby nad 30 miliónov eur. Dnes figuruje s daňovým dlhom viac ako 3,7 milióna eur. Jeho úpadok však analytikov neprekvapil, firma patrila do podnikateľského impéria Ladislava Kuľku, ktoré sa už niekoľko rokov rozpadáva. Po minuloročnom krachu Bardejovskej mliekarne stratili veritelia trpezlivosť aj s touto spoločnosťou.
Krach firmy po 60 rokoch
Medzi ďalšími úpadcami boli aj firmy, ktoré donedávna patrili k stabilným hráčom na trhu. TIMOB Tel s.r.o. z Vranova nad Topľou, obchodník s elektronikou a telekomunikačnými zariadeniami, zaznamenal prepad tržieb z viac ako 6 miliónov eur v roku 2023 na menej než milión v nasledujúcom roku. Prekvapením pre verejnosť bol aj bankrot trenčianskej spoločnosti LES Slovakia s.r.o., ktorá vyrábala elektrické káble a bola pod kontrolou nemeckého vlastníctva. Zamestnávala niekoľko desiatok ľudí.
Krach postihol aj tradičného trnavského výrobcu strojov na obrábanie kovov TOMA TRADING s.r.o. s viac ako 60-ročnou históriou. Svoju činnosť ukončila aj ružomberská firma I - LEGAL ART, s.r.o., ktorá sa zameriavala na prémiové odevy a pôsobila na trhu takmer štyri desaťročia. Veľkú časť svojej produkcie vyvážala do Nemecka. Podľa vyjadrenímajiteľov bola príčinou pádu kombinácia vysokých daní, odvodov a tlaku lacnej ázijskej konkurencie.
Zo štruktúry januárových konkurzov vyplýva, že nejde len o malé firmy bez zamestnancov. Päť subjektov zamestnávalo jedného pracovníka, dve ďalšie dvoch a jedna firma tri až štyroch ľudí. Tri spoločnosti mali medzi piatimi až deviatimi zamestnancami a šesť firiem spadalo do kategórie stredne veľkých podnikov s 10 až 99 pracovníkmi. V prípade jedenástich subjektov počet zamestnancov nebol známy.
Reštrukturalizácia je len jedna
Z regionálneho pohľadu dominovali Bratislavský a Prešovský kraj so zhodne šiestimi vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Žilinský kraj so štyrmi prípadmi a Trnavský a Banskobystrický kraj s tromi. Ostatné kraje zaznamenali po dva konkurzy. Z hľadiska odvetví najčastejšie zbankrotovali firmy pôsobiace v stavebníctve (6), doprave a skladovaní (5) a priemyselnej výrobe (4).
Podľa údajov registra CRIBIS bolo v januári zrušených až 33 konkurzov a zastavené štyri ďalšie konania pre nedostatok majetku, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 136 percent. Nové konkurzné konanie sa začalo v 15 prípadoch.
Reštrukturalizácie ako forma záchrany firiem sa v januári prakticky neobjavili. Povolená bola len jedna – martinskej tlačiarni NEOGRAFIA a.s., ktorá patrí medzi najväčšie polygrafické spoločnosti na Slovensku a funguje už viac ako 80 rokov. V spojení s predchodcom Turčianske papierne má za sebou vyše 120 rokov existencie. Jej väčšinovým vlastníkom je Matica slovenská. Napriek tomu, že v roku 2024 firma dosiahla tržby nad 31 miliónov eur, skončila so stratou viac ako 4 milióny eur. S približne 400 zamestnancami a dlhom voči Sociálnej poisťovni vo výške vyše pol milióna eur ide o najväčšieho dlžníka spomedzi januárových úpadcov.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.