Vo funkcii predsedníckej krajiny EU sa v prvej polovici nového roku predstaví Dánsko

Marián Belko | rubrika: Článok | 9. 1. 2012
Rok 2012 bude pre vývoj Európskej únie kritický. Členské štáty čakajúdôležité jednania o ďalšom vývoji integračného projektu. V tejto napätejsituácii sa funkcie predsedníckej krajiny ujíma Dánsko.
Vo funkcii predsedníckej krajiny EU sa v prvej polovici nového roku predstaví Dánsko

Zdroj: Shutterstock

Od nového roku sa na šesť mesiacov stalo predsedníckou krajinou EÚ Dánsko, ktoré má s touto funkciou dlhodobú skúsenosť a bude sa snažiť nadviazať na pomerne úspešné predsedníctva z rokov 1993 a hlavne 2002, kedy výrazným spôsobom prispelo pri finišovaní prípravy na rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy.

Priority Dánska počas predsedníctva

Ako každá predsednícka krajina, aj Dánsko predstavilo program vlastných priorít, ktorým by sa v priebehu funkčného obdobia chcelo venovať. Dominujú im štyri témy. Jednou z nich je logicky snaha o ekonomickú obnovu, dôraz na tvorbu nových pracovných miest a uskutočnenie dôležitých reforiem, vedúcich ku konsolidácii verejných financií.

S tým súvisí ďalší, nemenej náročný a aktuálny cieľ – prispieť k naštartovaniu ekonomického rastu a zamestnanosti v Európe, a to konkrétne prostredníctvom niekoľkých kanálov – využívaním obchodných dohôd s tretími krajinami, posilnením výskumu, vývoja, a inovácií.

Tretiu prioritu pre Dánsko, ako krajinu tradične kladúcu dôraz na enviromentálne aspekty, predstavuje agenda podporujúca ekologický a trvale udržateľný rozvoj. V roli predsedníckej krajiny sa bude chcieť zasadiť o to, aby ekonomická prosperita nebola dosahovaná výhradne zvyšovaním surovinovej a energetickej spotreby. Na globálnej úrovni bude mať príležitosť obhajovať tento cieľ napríklad asistovaním pri formovaní postoja EÚ v rámci pripravovanej júnovej konferencie OSN Rio+20.

Téma bezpečnej Európy sa v materiáloch dánskeho predsedníctva objavuje ako štvrtá dôležitá priorita. Súvisí predovšetkým s pokračujúcou diskusiou o cezhraničnej spolupráci a narastajúcimi problémami v súvislosti s migráciou a azylovou politikou. Už v minulom roku bolo Dánsko jednou z krajín, ktoré operovali s možnosťou opätovného zavedenia permanentných hraničných kontrol na hraniciach so Švédskom a Nemeckom.

Eurozóna versus Európska únia

V neposlednom rade je nutné zmieniť, že Dánsko čaká aj pokračovanie komplikovaných vyjednávaní o finančnej perspektíve na roky 2014-2020, čo je samo o sebe náročná výzva. Počas dánskeho predsedníctva sa totiž očakáva výrazný pokrok tak, aby v druhej polovici roka mohla byť dohoda o tejto otázke úspešne dosiahnutá.

Vzhľadom k napätej situácii vo vnútri EÚ a pretrvávajúcej dlhovej kríze je otázne, aký veľký priestor bude mať Dánsko na plnenie vlastných autonómnych priorít. Maximum energie totiž bude musieť venovať riešeniu akútnych problémov, ktoré EÚ trápia. Hlavným cieľom bude udržať celistvosť eurozóny, resp. EÚ ako takej, čo pod tlakom prebiehajúcich otrasov na finančných trhoch nemusí byť úplne jednoduché.

V priebehu končiaceho poľského predsedníctva sa ukázalo, že dynamiku integrácie bude určovať pnutie medzi členmi eurozóny a krajinami EÚ, ktoré na projekte jednotnej meny neparticipujú. Tento trend bude v roku 2012 pokračovať a keďže Dánsko stojí od vzniku projektu jednotnej meny v jej opozícii (má spolu s Veľkou Britániou tzv. opt-out), bude mať ako predsednícka krajina ťažšiu úlohu.

Nasledujúce mesiace sa budú niesť v znamení hľadania konkrétnej podoby dohody o prehĺbení rozpočtovej spolupráce, ktorá má byť odpoveďou na potreby ďalšieho fungovania jednotnej meny. Dánsko sa k základným obrysom dohody ako nečlen eurozóny síce prihlásilo, avšak pri náročnom procese hľadania kompromisu bude musieť v predsedníckej funkcii zohľadniť nielen vlastné záujmy, ale veľmi citlivo aj záujmy členských krajín eurozóny a záujmy celej únie.

Politický podtext smerovania EU

Už na decembrovom summite sa v tomto smere skepticky vyjadril napríklad francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý poukázal aj na ďalšie faktory, ktoré pozíciu Dánska sťažujú – jedná sa o malú krajinu (čo do počtu obyvateľov, ale aj vzhľadom k ekonomickému vplyvu), ktorá nepatrí medzi pôvodné jadro členských krajín (Dánsko sa pripojilo spolu s Írskom a Veľkou Britániou v roku 1973). Pre hladký priebeh výkonu funkcie bude dôležité, ako Dánsko zvládne sekundovať dvojici lídrov Merkelová – Sarkozy, ako stále razantnejšie sa presadzujúcim hráčom na európskom ihrisku.

No a napokon pozíciu Dánska komplikuje charakter a podoba vládnej koalície. Aktuálna diskusia o smerovaní EÚ má výrazný politický podtext. Dánska premiérka Helle Thorningová-Schmidtová je v tomto smere znevýhodnená, keďže reprezentuje stredo-ľavicovú vládu, ktorých je v súčasnej situácii v rámci členských krajín EÚ výrazná menšina (z 27 členov približne 5).

Minimálne jeden zo subjektov, o ktoré sa vládna koalícia opiera, sa navyše vymedzuje euroskepticky, dlhodobo sa vyjadruje proti prehlbovaniu integrácie a požaduje v otázke rozpočtového paktu referendum. V momente, kedy krajina plní úlohu predsedníctva, sa ale domáci aktéri väčšinou snažia o konštruktívny prístup. Bude preto zaujímavé sledovať, ako tomu bude v prípade Dánska.

 

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

NBS dvíha varovný prst: prejedáme si tu peniaze na budúcnost a tak to aj vyzerá

10. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

NBS dvíha varovný prst: prejedáme si tu peniaze na budúcnost a tak to aj vyzerá

Slovensko málo investuje do opráv infraštruktúry a je to vidno na každom kroku, na rozbitých cestách či meškajúcich vlakoch. Odborníci z Národnej banky Slovenska však bez okolkov pomenovali... celý článok

Poškodené, roztrhnuté či zašpinené peniaze. Ako ich vymeniť a na čo si dať pozor?

10. 7. 2025 | Barbora Magočová

Poškodené, roztrhnuté či zašpinené peniaze. Ako ich vymeniť a na čo si dať pozor?

Transakčná daň so sebou priniesla aj zvýšený záujem o platby v hotovosti. Peniaze (a to najmä bankovky) sa však pomerne ľahko opotrebujú či poničia. Aká miera poškodenia ešte umožňuje... celý článok

Rozpočtový semafor: Slovensko čaká rozpočtová diera cez 7 miliárd eur

1. 7. 2025 | Ivana Sladkovská

Rozpočtový semafor: Slovensko čaká rozpočtová diera cez 7 miliárd eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom júnovom rozpočtovom semafore prináša znepokojivé správy: deficit verejnej správy na rok 2025 sa odhaduje na viac ako 7 miliárd eur,... celý článok

Uťahovanie opaskov neprináša výsledky. Minister Kamenický potrebuje ďalšiu konsolidáciu

30. 6. 2025 | Redakcia

Uťahovanie opaskov neprináša výsledky. Minister Kamenický potrebuje ďalšiu konsolidáciu

Minister financií Ladislav Kamenický stojí pred výzvou, ktorá môže zmeniť tvár ekonomiky krajiny. S plánovanou sumou opatrení, ktorá by mohla presiahnuť 2,3 miliardy eur, sa očakáva... celý článok

Potreba starostlivosti o nevládnych členov rodiny je jednou z najväčších výziev spoločnosti

24. 6. 2025 | Anna Kubešková

Potreba starostlivosti o nevládnych členov rodiny je jednou z najväčších výziev spoločnosti

Rodina je bezpečný prístav. Pocit bezpečia, ktorý nám rodina poskytuje, však môžu narušiť hádky, medzigeneračné rozpory alebo strach z neschopnosti postarať sa o chorých členov rodiny.... celý článok