Zdroj: Shutterstock
Poslanci parlamentu z vládnych strán predkladajú návrh novely Trestného zákona. Novinka má riešiť trestnoprávnu ochranu vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok, ktoré sa v posledných rokoch stali terčom vandalizmu. V súčasnosti v slovenskej legislatíve podľa nich absentuje špecifická právna úprava, ktorá by sa venovala skutkom poškodzovania vojnových pamiatok.
Prípady, ktoré sa objavili v ostatnom období, podľa predkladateľov ukazujú, že ide o činy s osobitným morálnym a historickým rozmerom. Spomínajú napríklad poškodenia pamätníkov a vojnových hrobov na Dargove pri Košiciach, kde sa objavili fašistické symboly nastriekané farbou, či poškodzovanie pamätníkov v Košiciach a na bratislavskom Slavíne.
Niektorí z poslancov, ktorí návrh podpísali, sú zároveň členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Ten podľa predkladateľov chráni odkaz tých, ktorí položili životy za slobodu Slovenska a Európy. Predkladatelia zdôrazňujú, že poškodzovanie týchto symbolov je prejavom pohŕdania históriou a úctou k padlým. Zároveň podľa nich dáva zlý príklad budúcim generáciám, ktoré môžu začať zľahčovať alebo dokonca popierať historické fakty, čo môže viesť k vzostupu extrémizmu.
Navrhovaná novela zákona má mať nielen sankčný, ale aj prevenčný charakter. Cieľom je odradiť potenciálnych páchateľov od poškodzovania pamätníkov a zároveň zabezpečiť, aby už spáchané skutky boli prísne potrestané. Podľa návrhu sa do zákona dopĺňa nový paragraf, ktorý hovorí o poškodzovaní vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok. Upravuje tresty za úmyselné hanobenie, poškodenie, znehodnotenie alebo zničenie vecí, ktoré majú historickú a kultúrnu hodnotu.
V základnej skutkovej podstate má byť trestom odňatie slobody až na dva roky. Ak páchateľ spôsobí značnú škodu, koná z osobitného motívu, ako verejný činiteľ, závažnejším spôsobom alebo za krízovej situácie, hrozí mu trest od jedného do piatich rokov. V najzávažnejších prípadoch – ak páchateľ koná ako člen nebezpečného zoskupenia, spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo čin spácha na území požívajúcom osobitnú ochranu – môže byť potrestaný odňatím slobody na dva až šesť rokov.
Polícia v minulosti riešila takéto prípady ako poškodzovanie cudzej veci alebo výtržníctvo, čo však podľa predkladateľov nepostačuje. Morálny význam pamätníkov a vojnových hrobov podľa nich presahuje hodnotu bežných vecí, preto si zasluhujú osobitnú právnu ochranu.
Predkladatelia zdôrazňujú, že história sa nesmie opakovať a že ochrana symbolov spojených s víťazstvom nad fašizmom je súčasťou udržiavania kolektívnej pamäte. „Pamätníky a vojnové hroby majú dodnes za cieľ uctiť si na verejných miestach tých, ktorí padli za našu slobodu, pripomínať si to, čo sa nesmie už nikdy opakovať,“ uvádza sa v návrhu.
Zákon má preto vyzdvihovať tieto objekty na osobitý zreteľ a oddeliť ich od bežného majetku, ktorého poškodenie sa posudzuje podľa všeobecných ustanovení o poškodzovaní cudzej veci. Novela má tak nielen právny, ale aj spoločenský rozmer – má vyjadriť rešpekt k minulosti a odradiť od činov, ktoré by tento odkaz zneuctili.
Ak parlament návrh schváli, zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
10. října
Dnes je Svetový deň duševného zdravia
Svetový deň duševného zdravia je medzinárodný deň, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch duševného zdravia na celom svete a podporiť duševné zdravie.... Viac
Preskúmajte ďalšie dni v našom kalendári
Miroslav Homola
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
