Čaká nás obnovenie hraničných kontrol pri cestovaní po Európe?

Jednou zo základných praktických výhod európskeho integračného procesu, ktoré každodenne oceňujú milióny občanov členských krajín EÚ je odstránenie fyzických bariér a hraničných kontrol pri cestovaní po Európe. Krajiny strednej a východne Európy – vrátane Slovenska – prejavili po vstupe do EÚ enormný záujem aj o zapojenie do Schengenského systému, aby aj ich občania mohli na tejto výhode participovať.

Voľný pohyb - nárast kriminality

V posledných týždňoch sa ale rozhorela diskusia o udržateľnosti aktuálnej podoby systému vzhľadom k množiacej sa kritike zo strany niektorých členských štátov, ktoré si sťažujú na nárast kriminality ako dôsledku práve nekontrolovateľného pohybu problematických osôb naprieč hranicami. Existuje reálne riziko, že by protiopatrenia mohli zájsť tak ďaleko, aby došlo k ohrozeniu voľného pohybu osôb?

Najčastejšie sa hlas pre prehodnotenie Schengenu ozýva z krajín, ktoré chránia tzv. „vonkajšiu hranicu“ Únie a sú teda najviac vystavené sociálnym a politickým dôsledkom súvisiacich s nelegálnym prisťahovalectvom. Kameňom úrazu bol útek približne 25 tisícov Tuniských emigrantov do Talianska v dôsledku nepokojov v severnej Afrike. Talianska vláda udelila utečencom dočasné povolenia, ktoré ich ale súčasne oprávňovali voľne cestovať do Francúzska a ďalších krajín. Francúzsko reagovalo sprísnením ochrany vlastnej hranice a zavedením kontrol.

Aktuálna právna úprava v rámci Schengenských síce znamená odstránenie fyzických bariér a hraničných kontrol, ale počíta aj s tým, že by niektorá členská krajina bola nútená k tomuto opatreniu siahnuť. Môže tak učiniť za nasledujúcich podmienok:

Takto vymedzené podmienky nechávajú pomerne veľký priestor členským krajinám na interpretáciu. Francúzska reakcia vyvolala diskusiu, kam až môžu členské krajiny zájsť pri interpretácií toho, čo im súčasný systém umožňuje. Proti voľnému výkladu sa postavilo napríklad Nemecko. Minister vnútra spolkovej vlády Hans-Peter Friedrich zdôraznil, že za žiadnych okolností nebudú tolerované opatrenia, ktoré akýmkoľvek spôsobom ohrozia voľný pohyb osôb garantovaný v rámci Schengenských dohôd. Podľa neho sú aktuálne pravidlá príliš vágne a umožňujú príliš širokú interpretáciu „ochrany verejnej bezpečnosti“.

Olej do ohňa krátko na tieto udalosti priliala dánska vláda, keď oznámila, že v priebehu pár týždňov plánuje zaviesť permanentné hraničné kontroly na hraniciach so Švédskom a Nemeckom. Dánsky minister pre utečencov, imigrantov a integráciu S?ren Pind spresnil, že nové kontroly sa nebudú systematický týkať všetkých cestujúcich vstupujúcich na územie krajiny, ale majú pomôcť potierať cezhraničnú kriminalitu, daňové úniky a mali by sa týkať výhradne oblastí, ktoré nie sú regulované Schengenskou dohodou.

Vážnosť situácie podrhla odozva Európskej komisie, ktorej predseda José Manuel Barroso sa prakticky vzápätí ostro ohradil proti dánskym plánom. Barroso vyjadril krajné znepokojenie a konštatoval, že podobné opatrenia môžu výrazným spôsobom, ohroziť hladké fungovanie jednotného trhu a výhody, ktoré existencia jednotného priestoru bez hraničných kontrol má pre občanov a ekonomiku. Varoval, že Komisia nebude váhať podniknúť všetky potrebné opatrenia, aby zaistila súlad dánskych plánov s existujúcim právnym rámcom.

Schengen potrebuje autonómny záchranný mechanizmus

Je teda evidentné, že súčasný systém je mierne nestabilný a otvára sa otázka jeho rekodifikácie. Na politickej úrovni zatiaľ panuje názor, že voľný pohyb osôb bez hraničných a pasových kontrol je nutné zachovať. Zhodli sa na tom ministri vnútra členských krajín na špeciálnom jednaní 12. mája. Zhodli sa tiež na tom, že Schengen potrebuje autonómny záchranný mechanizmus, ktorý by mohli členské krajiny využiť, ak sa veľký počet nelegálnych migrantov dostane na územie bez hraničných kontrol.