ECB riadi menovú politiku únie

Eurozónu v súčasnosti tvorí šestnásť členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré od roku 1999 zaviedli euro. Týmto Európska centrálna banka prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. 

Európsky systém centrálnych bánk

So založením Hospodárskej a menovej únie a súvisiacim prechodom do tretej etapy k 1. januáru 1999 je právomoc členských štátov v menovej politike prenesená na Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), medzi ktorého hlavné úlohy patrí:

• definovať a vykonávať menovú politiku eurozóny,
• vykonávať devízové operácie,
• viesť a spravovať oficiálne devízové rezervy krajín eurozóny (správa portfólií),
• podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

Európsky systém centrálnych bánk tvoria centrálne banky členských štátov a Európska centrálna banka (ECB). Hlavným cieľom ECB je udržiavanie cenovej stability, resp. nízkej inflácie. Nízka inflácia je považovaná za dôležitý predpoklad trvalo udržateľného hospodárskeho rastu. Národné centrálne banky vykonávajú určité činnosti v mene eurosystému, a to na základe rozhodnutí ECB. Nemenej významnou činnosťou je určovanie menovej politiky a spravovanie devízových rezerv jednotlivých členských štátov.

Sídlom ECB je Frankfurt nad Mohanom

Svoje úlohy ECB vykonáva prostredníctvom vlastných riadiacich orgánov, a tými sú: Riadiaca rada, Generálna rada a Direktórium. Sídlom ECB je Frankfurt nad Mohanom. Svoju činnosť zahájila v roku 1998 a jej súčasným prezidentom je Francúz Jean- Claude Trichet.

Pôvodné meny členských krajín eurozóny

Eurozóna je v súčasnosti tvorená 16 krajinami EÚ. Aké boli pôvodné meny týchto krajín, ilustruje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka: Pôvodné meny krajín Eurozóny a rok zavedenia eura v krajine 

Ako prebiehalo prijatie eura na Slovensku?

Pre bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve bol zriadený Národný koordinačný výbor, ktorý zabezpečil plynulý prechod Slovenska na spoločnú európsku menu. Tak ako platilo pre všetky krajiny uchádzajúce sa o vstup do eurozóny, aj Slovensko muselo splniť konvergenčné, tzv. maastrichtské kritériá:

• Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien nesmie presiahnuť priemer troch krajín Európskej únie  s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu
• Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3% hrubého domáceho produktu (HDP)
• Verejný dlh nesmie prekročiť 60% HDP
• Dlhodobá úroková miera nemôže byť vyššia ako priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body
• Dva roky pred hodnotením musí byť mena členského štátu zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), pričom nesmie daná mena jednostranne devalvovať alebo vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma
• Zákony členského štátu musia byť v súlade so Zmluvou o založení Európskej únie a so Štatútom Európskej centrálnej banky.