Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

Slováci sú v investovaní stále konzervatívni

Slováci si svoje financie najradšej ukladajú. Len veľmi malé percento riskuje a investuje do rôznych finančných inštrumentov. To je jeden z dôvodov, prečo sme v kombinácii so superlacnými úvermi, ktoré prevládali do roku 2021, ako jediná krajina z EÚ-27 v pomere zadlženia obyvateľov voči vkladom za posledných 5 rokov rástli.

Väčšiu polovicu našich úspor, presnejšie 52 %, máme v hotovosti alebo na bankových účtoch. Ostatné prostriedky máme buď v investičných produktoch (22 %), alebo v poistných a penzijných riešeniach (20 %).

Pre lepšiu predstavu, v roku 2022 sme v hotovosti držali takmer 51 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o pokles o 3,3 miliardy eur. Tento pokles je však prirodzený, najmä z dôvodu inflácie a pandémie koronavírusu, ktorá nás v roku 2021 držala doma a spôsobila, že sme menej míňali.

Veľmi podobne je na tom Poľsko, ktoré má v hotovosti a vo vkladoch o jedno percento menej, a Česko, ktoré má 46 % v hotovosti a na bankových účtoch a 42 % v investíciách. Rakúsko má, naopak, v hotovosti a na účtoch 40 %.

Presným opakom sú Maďari, Švédi a Dáni

Zaujímavosťou je, že naším presným opakom sú Maďari. Tí majú na bankových účtoch a v hotovosti len štvrtinu svojho majetku, zatiaľ čo viac ako 56 % ich ostatných prostriedkov je v investíciách. Podobne sú na tom aj Dáni a Švédi, ktorí držia minimum svojich financií v hotovosti a na bankových účtoch.

Najväčšie bohatstvo leží v nehnuteľnostiach

Celkový finančný majetok Slovákov podľa Eurostatu v roku 2022 dosiahol hodnotu 102 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2000, keď predstavoval len 18 miliárd, ide o pomerne veľký skok. Po zohľadnení inflácie sa podľa odborníkov jedná o trojnásobné zvýšenie.

Ako je však možné, že sme dokázali zväčšiť svoje bohatstvo, a to aj bez výraznejšieho investovania? Dôvodom sú nehnuteľnosti. V nich spočíva väčšina nášho bohatstva. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov ide o nehnuteľnosti, v ktorých bývame.

Tento fakt potvrdzuje aj Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne: „Hoci môžeme povedať, že za dvadsaťdva rokov narástol náš celkový finančný majetok po zohľadnení inflácie približne trojnásobne, naše skutočné bohatstvo spočíva v nehnuteľnostiach. Zväčša ide však o tie isté, v ktorých aj bývame.“

Podľa Eurostatu vlastníme až 93 % nehnuteľností, v ktorých aj bývame. V rebríčku sme na druhom mieste hneď za Rumunskom, kde obyvatelia vlastnia až 94,8 % nehnuteľností. Po nás nasledujú Chorvátsko (91,1 %), Maďarsko (90,1 %) a Litva (88,6 %).

Pravým opakom je Nemecko, kde nehnuteľnosť vlastní len 46,7 % obyvateľov, Rakúsko s podielom 51,4 % a Dánsko s hodnotou 59,6 %.

Vlastnenie nehnuteľnosti nie je také výhodné

Vlastnenie nehnuteľnosti sa na prvý pohľad môže zdať veľmi výhodné. Kočiš však varuje, že to má aj svoje nevýhody. Vysoká úroveň vlastnenia znižuje mobilitu pracovnej sily, čo znamená, že ľudia nie sú ochotní sťahovať sa za lepšou prácou.

„Rozvinutejší trh nájomného bývania by Slovensku pomohol, no zatiaľ tu nemôžeme čakať zásadné zmeny,“ tvrdí Kočiš.

Kombinácia vysokého dopytu po vlastnom bývaní a nízkych úrokových sadzieb v posledných rokoch spôsobila, že celkový objem dlhu slovenských domácností prevyšuje celkový objem ich úspor v bankách.

Index finančného zdravia nie je dobrý

Index finančného zdravia, ktorý pripravili analytici Slovenskej sporiteľne, pozostáva z ôsmich ukazovateľov. Tieto ukazovatele poukazujú na to, ako sú na tom slovenské domácnosti v porovnaní s inými európskymi krajinami. 

Slovensko sa medzi 27 európskymi krajinami umiestnilo až na 23. priečke. Horšie na tom boli už len Portugalsko, Chorvátstvo, Rumunsko a Grécko.

Na spodné priečky rebríčka nás stiahli viaceré faktory, pričom kľúčové z nich boli:

• výrazné zadlženie v porovnaní s výškou úspor,
• nízky podiel investícií na majetku,
• výrazná rodová nerovnosť v odmeňovaní.

Naopak, Slovensku sa v niektorých oblastiach darilo, napríklad v oblasti chudoby a sociálnej vylúčenosti, neočakávaných výdavkov či splácania úverov.

„Napriek tomu, že vo väčšine hodnotiacich parametrov sme nedopadli dobre, z pohľadu krajín EÚ máme relatívne nízky pomer obyvateľov, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, za čo vďačíme nášmu sociálnemu systému, ktorý je vysoko solidárny. Taktiež sa relatívne dobre vieme vysporiadať s neočakávanými výdavkami. Na druhej strane majú naše domácnosti vysoký pomer dlhu voči bankovým vkladom a zároveň máme v investíciách iba menšiu časť celkového finančného majetku,“ hovoria analytici Marián Kočiš a Matej Horňák.

Piaty najlepší výsledok v rámci chudoby

Slovensko sa v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia umiestnilo na piatom mieste. Podľa odborníkov je chudobou ohrozených len 16,5 % obyvateľstva, čo je skvelý výsledok. Avšak treba si dať pozor, pretože Slovensko má problém s generačnou chudobou.

„Na Slovensku jedno zo štyroch detí vyrastá v prostredí, v ktorom s veľkou pravdepodobnosťou nebude schopné naplniť svoj životný potenciál, a ako vieme, chudoba je dedičná. Preto to nie je len problém dnešných detí, ale aj detí, ktoré sa im neskoršie narodia,“ upozorňujú Marián Kočiš a Matej Horváth.

Na akú profesiu sa hodíte?

• Priradíme vás k jednému z 16 osobnostných typov
• Detailne popíšeme váš typ osobnosti
• Vybereme povolania, pre ktoré sa hodíte

Test osobnosti zadarmo

Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.