Trináste dôchodky? Požičiavame si aj na ten dvanásty, varujú analytici

Trináste dôchodky potešia každého poberateľa dôchodku, či už starobného, invalidného či iného. V decembri si dôchodcovia pripíšu na účty a do peňaženiek rádovo stovky eur navyše. Štát to bude stáť takmer 830 miliónov eur. Analytik Ivan Bošňák z projektu Dáta bez pátosu však varuje, že na takéto veľkorysé rozdávanie si bude musieť štát požičať celkovo miliardy eur.

Trinásty dôchodok povysáva štátny rozpočet

Minister Erik Tomáš nedávno ukázal nové pravidlá pre trináste dôchodky. Poberatelia dôchodkov ich dostanú automaticky a najlepšie dopadnú poberatelia predčasných starobných dôchodkov. Tým v decembri pribudne až 635,50 eur. Minimálna výška trinásteho dôchodku je 300 eur a platí pre poberateľov sirotského a vdoveckého dôchodku. Výšku svojho predčasného dôchodku si môže každý vypočítať na našej kalkulačke. 

Vláda je spokojná, dôchodcovia tiež, no ekonómovia dvíhajú varovný prst. Ivan Mikloš pre TA3 uviedol, že vláda by mohla jednoducho vytiahnuť peniaze z druhého piliera a tak vykryť výdavky. V 2. pilieri je aktuálne viac ako 15 miliárd eur, o ktoré by tak sporitelia mohli prísť. Analytik Ivan Bošňák však naznačuje, že vláda si musí tak či tak na takýto gigantický balík požičať na svetových trhoch, čo nie je vôbec lacná záležitosť. Možnosť pôžičky, teda vyššieho deficitu štátneho rozpočtu, pripustil aj minister vnútra. 

„Ešte nemáme tú výhodu, že môžeme fungovať mimo deficitného fungovania krajiny. Je to pre nás sľub, ktorý sme dali a takto aj garantujeme všetkým dôchodcom to, čo sme pred voľbami sľúbili tak sme aj teraz splnili. Nerozumiem tejto debate, ktorú otvárate,“ vyjadril sa minister Matúš Šutaj Eštok, cituje ho RTVS.

Dopadneme ako Grécko?

Štát v rámci konsolidačného balíka prijal opatrenia, ktoré zahŕňajú napríklad vyššie poplatky na úradoch, ale aj nové dane. Napríklad nikotínových výrobkov či „daň z cukru“. Sprísnili sa tiež pravidlá pre odchod do predčasného dôchodku. Celkový plán hovorí o konsolidácii na úrovni 1 miliardy 400 miliónov eur.

To však podľa analytikov aj tak nebude stačiť. „Skončíme ako Grécko, budú nás zachraňovať EÚ/ECB/IMF/EBRD, dôchodky a dávky budú znížené, oslabené, niektoré zrušené, ľudia z verejnej správy prepustení, štát padne na hubu a my na dno. A ani to nebude dlho trvať,“ píše analytik Ivan Bošňák v príspevku na sociálnej sieti. „Nie, krajina nezbankrotuje. Budeme ale postupne platiť vysoké miliardy na úrokoch za dlhy, ktoré nám rastú a ktoré nepoužívame na investície a pre dobro krajiny. Všetky dlhy míňame na predvolebné sľuby, na dávky a dôchodky, na platy zamestnancov-byrokratov v štáte, na pomoc a stimuly do spotreby,“ kritizuje.

Dáta bez pátosu ilustrujú situáciu v slovenskej ekonomike na príklade hypotetickej domácnosti, ktorá míňa viac, než si môže dovoliť a ešte aj klame o tom, koľko má peňazí. 

„Na 4 roky, 2023-2026 je v štátnom rozpočte schválených 7 miliárd eur (€1,6 mld. už minutých) na dofinancovanie Sociálnej poisťovne.
SP na dôchodky nemá vlastné prostriedky (peniaze). Štát si musí celých €7 miliárd požičať. To je aj odpoveď na otázku vláde/premiérovi/ministrom/štátnym tajomníkom: Z čoho idete financovať schválený 13. ale aj riadny 12. dôchodok? Odpoveď, že je to na komplet z dlhu, na ktorom je úrok 4 % z nich nevydolujete. Len úrok na tých €7 miliardách bude ročne €300 miliónov. Na takýto komfort nemalo ani Grécko, a nemá ani Slovensko,“ bijú na poplach analytici.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.