Zmeny vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi chystané v roku 2012

K samotnému zvýšeniu dávok v hmotnej núdzi a príspevkov nedošlo už vyše dvoch rokov. Keďže navrhovaný zákon sa tohto roku neprijme, budú sa aj naďalej dávky v hmotnej núdzi vyplácať na základe dnešných hodnôt. Cieľom rozporuplného zákona je na jednej strane zvýšenie dávok, na druhej strane šetrenie vo výške viac ako 17 miliónov eur.

Nový spôsob vyplácania dávok by mal poberateľov motivovať k aktivite. V prípade zapojenia sa do aktivačných prác by mala byť dávka v hmotnej núdzi na približne rovnakej úrovni ako dnes. Znie to síce jednoducho, ale v praxi to tak nie je. Faktom je , že do komunitných centier a na aktivačné práce sa vyčleňuje menej a menej peňazí, alarmujúci je aj ich počet, keďže aktuálne je ich 40 a potrebných by bolo asi 800. Druhým problémom je počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorých je v súčasnosti okolo 200 000, poberateľov aktivačných príspevkov je približne 49 000.

Navrhované zmeny vo vyplácaní dávky v hmotnej núdzi

Podľa navrhovaného zákona by základná dávka v hmotnej núdzi predstavovala 20% životného minima, teda 20% zo 189,83 eur, čo by pre jednotlivca bolo 37,97 eur. Oproti dnešnej sume 60,5 eur, je to len niečo vyše polovice. Väčšinovou časťou dávky by sa stala motivačná dávka maximálne do výšky 45% životného minima, čo je 85,4235 eur. Získať sa dá najmä aktivačnými prácami, po prípade za vzornú dochádzku detí v škole. Pre ľudí, ktorí pracovať nemôžu ,by bola určená solidárna dávka vo výške 76 eur. Istou motiváciou pre ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu by po novom malo byť to, že ak sa svojej práce nevzdajú, získajú aj dávku v hmotnej núdzi.

Prvotný nápad s rozdelením dávok na základnú a motivačnú by nebol zlý, na čom sa zhodujú všetci odborníci. Horšie by to bolo so zavedením do praxe. So samotným návrhom nesúhlasila premiérka Iveta Radičová, viacerí poslanci a v neposlednom rade zástupcovia miest a obcí, ktorých by sa to v súvislosti s aktivačnými prácami dotklo najviac. Najviac kritizovaným bodom návrhu, kvôli ktorému ho premiérka vrátila je to, že základná dávka je príliš nízka, na  to, aby z nej človek vyžil.

Ďalším odporcom  je podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel, ktorý tvrdí, že návrh zákona  nie je v súlade s Ústavou SR. Podľa jeho názoru je potrebné stanoviť výšku základnej dávky na takej úrovni, ktorá by dokázala zabezpečiť ľuďom v hmotnej núdzi uspokojenie základných životných potrieb. Ďalšou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť, je vytvorenie  dostatočného množstva pozícií pre aktivačné práce, inak budú poberatelia dávok v hmotnej núdzi odkázaní len na základnú dávku. Ministerstvo práce tvrdí, že problém s nedostatkom aktivačných prác dokáže vyriešiť a dokonca sa o tom dohodlo už aj so samotnými predstaviteľmi obcí a miest. Možnosti, kde by sa poberatelia dávok mohli uplatniť, sa ministerstvo práce snaží nájsť v spolupráci s ministerstvom obrany, pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy. Konkrétne čísla o možných pozíciách však zatiaľ nepadli.

V súvislosti s dávkami v hmotnej núdzi sa diskutovalo tak isto aj o príspevku na bývanie, ktorého výška sa bude od 1.1.2012 meniť. Poberateľov príspevku bude o 12 000 viac ako v súčasnosti, teda 109 000. Príčinou nárastu poberateľov je fakt, že na príspevok budú mať nárok aj ľudia s platom nad hranicou životného minima. Výpočet sa bude uskutočňovať na základe vzorca ministerstva práce, minimálny príspevok je stanovený na hranici 3 eurá.

Dnes je výška príspevku na bývanie na jednu fyzickú osobu 55,8 eur, od januára sa zvýši na 68,91 eur. Pre dve fyzické osoby a viac sa súčasná výška príspevku zvýši z 89,2 eur na 116,98 eur.