Nepracovali ani nezarobili viac, no penziu majú aj o 12 % vyššiu: kľúčom je načasovanie

To, či dostanete vysoký alebo nízky dôchodok, závisí predovšetkým od vás a troch faktorov: prvým je počet odpracovaných rokov, druhým výška vašej výplaty a tretím, v ostatných rokoch najdôležitejším, je načasovanie odchodu do dôchodku. Ľudia, ktorí opustili pracovný trh predčasne v uplynulých rokoch, si zabezpečili penziu aj o 100 eur mesačne vyššiu ako tí, ktorí odišli do dôchodku tento rok.

Inštitút finančnej politiky to nazval dôchodkovou lotériou, kde viac záleží na načasovaní, ako na príjmoch či rokoch práce. Tento masový exodus do predčasných dôchodkov navyše veľmi zaťažil štátny rozpočet a spamätávať sa z toho budeme ešte veľmi dlho. Často sa v súvislosti s úsporami hovorí o 13. dôchodkoch, no veľkú sekeru zanechali v štátnom rozpočte práve štedré predčasné dôchodky.

Dôchodková lotéria

V rokoch 2023 a 2024 nastal na Slovensku nebývalý fenomén – predčasný dôchodok sa pre mnohých stal zlatou baňou. Rekordných 72-tisíc žiadostí, ktoré by za normálnych okolností pribúdali päť rokov, bolo podaných len za dva. Tento masívny odliv z trhu práce nebol náhodný – ľudia vedeli, že práve teraz môžu odísť do dôchodku výhodnejšie ako kedykoľvek predtým.

Za všetkým stála vysoká inflácia, ktorá sa prostredníctvom systému výpočtu dôchodkov premietla do vyššej úrovne novopriznaných penzií. Dôchodok sa totiž odvíja nielen od miezd, ale aj od tzv. prvej valorizácie, ktorá zohľadňuje rast cien. Tento dvojitý efekt – rast miezd a súčasne dôchodcovskej inflácie – vytvoril v určitých rokoch veľmi výhodné podmienky pre odchod do dôchodku. Výsledok? Mnohí Slováci získali vyšší dôchodok predčasne, ako by dostali po dosiahnutí riadneho dôchodkového veku.

Ďalším impulzom bolo legislatívne zavedenie možnosti ísť do predčasnej penzie už po 40 odpracovaných rokoch. Okrem rozšírenia okruhu oprávnených to znamenalo aj znížené krátenie dôchodku, čo urobilo predčasný dôchodok ešte lákavejším. Tento systém je však z pohľadu verejných financií neudržateľný a zvyšuje nerovnosti medzi generáciami. Riešením by mohlo byť zrušenie prvej valorizácie pri výpočte dôchodku a jej použitie len počas extrémnych inflačných šokov..

Dôsledky tohto trendu sa okamžite prejavili na verejných financiách. V roku 2024 fiškálny vplyv predčasných dôchodkov prekročil 500 miliónov eur. Štát prišiel nielen o dane a odvody od pracujúcich, ale zároveň musel vyplácať vyššie dôchodky. Tisíce ľudí odišli z trhu práce skôr, najviac z priemyselnej výroby, čo ešte prehĺbilo negatívny demografický vývoj a tlak na produktívnu časť populácie.

Zaujímavým aspektom bola tzv. „inflačná prémia“. V rokoch 2023 a 2024 prvá valorizácia rapídne zvyšovala dôchodky – v roku 2023 až o 142 eur a v roku 2024 o ďalších 90. Modelový dôchodca s priemernou mzdou, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2023, mal reálne o 60 eur vyšší dôchodok než ten, čo odišiel o dva roky skôr. Paradoxne, dôchodky priznané v týchto dvoch rokoch ostanú aj dlhodobo vyššie ako tie priznané v rokoch 2025 či 2029.

Načasovaním k vyššiemu dôchodku

Arbitráž sa prejavila aj v načasovaní. Žiadatelia, ktorí presne odhadli najvýhodnejší moment na podanie žiadosti, získali najvyššie dôchodky. Modelové príklady ukazujú, že rozdiel v celoživotnom dôchodku môže byť až 12,5 %, ak človek „trafí“ správny mesiac. V praxi to znamená vyšší dôchodok aj o 100 eur, v niektorých prípadoch aj viac, Zvlášť výhodné bolo podať žiadosť v decembri, pred platnosťou nových podmienok či poklesom valorizácií.

Na rozdiel od predchádzajúcich období, tentoraz motiváciou nebola len dlhodobá výška dôchodku. Svoje zohrali aj jednorazové platby ako 13. dôchodok či mimoriadne príspevky, ktoré by neskorší žiadatelia nestihli. Hoci tieto dávky mali len dočasný efekt, psychologicky a finančne pomohli rozhodnúť sa v prospech skoršieho odchodu.

Zvýšený počet žiadostí navyše ukázal, že systém umožnil predčasný dôchodok aj ľuďom, ktorým do dôchodkového veku chýbalo viac než dva roky. Bez legislatívnych zmien by bol celkový nárast žiadostí sotva polovičný. To potvrdzuje, že súčasné nastavenie je nielen neefektívne, ale aj ťažko udržateľné.

Odborníci preto navrhujú zmeny – od zrušenia prvej valorizácie až po zavedenie prechodnej klauzuly, ktorá by zabránila príliš vysokému rastu novopriznaných dôchodkov počas kríz. Bez zásahu totiž hrozí, že dôchodkový systém sa zmení na lotériu, v ktorej výška penzie závisí od toho, kedy si o ňu požiadate, a nie od toho, koľko a ako dlho ste pracovali.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.