Ošetrovné je možné získať aj v prípade, ak dôjde k uzavretiu školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. V takomto prípade žiadosť vypĺňa samotný poistenec, nie lekár. Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že ide o bežný postup v prípade, keď dôvodom žiadosti nie je choroba dieťaťa, ale uzatvorenie zariadenia z prevádzkových alebo hygienických dôvodov.
Žiadosť možno podať elektronicky prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne alebo klasicky poštou. Poistenec musí len uviesť údaje o dieťati a škole či škôlke, ktorá bola uzavretá. Rodičov to môže čakať najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Už na začiatku októbra tohto roka bolo prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu hlásené v desiatich zariadeniach.
Uzavretých bolo päť materských škôl – po jednej v každom kraji okrem Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja. Ďalej išlo o štyri základné školy, dve v Bratislavskom a dve v Prešovskom kraji, a jednu strednú školu v Žilinskom kraji.
Výška ošetrovného v roku 2025
Ošetrovné sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu. Pre zamestnancov je týmto základom hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pre živnostníkov a dobrovoľne nemocensky poistené osoby je to ich stanovený vymeriavací základ.
Výška ošetrovného predstavuje 55 percent denného vymeriavacieho základu a vypláca sa už od prvého dňa. Maximálna suma ošetrovného v tomto roku dosahuje 51,72 eura denne. To znamená, že za 14 dní, počas ktorých sa vypláca klasické krátkodobé ošetrovné, môže poistenec dostať najviac 724 eur.
Sociálna poisťovňa vypláca dávky spravidla do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý ošetrovné patrí. Ošetrovné teda prichádza s mesačným oneskorením, podobne ako iné dávky sociálneho poistenia.
Na dávku ošetrovné majú nárok zamestnanci, povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a aj tie, ktoré už nie sú poistené, no stále sa nachádzajú v ochrannej lehote. Ochranná lehota trvá maximálne sedem dní, v prípade tehotných poistenkýň až osem mesiacov.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí mať zaplatené nemocenské poistenie aspoň 270 dní v priebehu posledných dvoch rokov pred vznikom nároku. Naopak, zamestnanci a povinne nemocensky poistené SZČO majú nárok bez ohľadu na dĺžku poistenia.
Maximálna dávka od januára stúpne
Maximálna suma ošetrovného sa určuje podľa maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa každoročne prepočítava z priemernej mzdy v hospodárstve. Keďže priemerná mzda za minulý rok dosiahla 1 524 eur, od januára sa zvýši aj horný strop vyplácanej dávky.
Pri OČR sa neberie do úvahy aktuálna výplata počas mesiaca čerpania, ale príjmy z predchádzajúceho roka, z ktorých sa odvádzali poistné. Preto ten, kto chce mať vyššiu dávku v budúcnosti, musí mať už teraz dostatočne vysoký vymeriavací základ.
Aby poistencovi vznikol v budúcom roku nárok na maximálnu OČR, musí jeho mesačný príjem dosahovať aspoň dvojnásobok priemernej mzdy, teda 3 048 eur v hrubom. Rovnaká hranica platí aj pre živnostníkov a dobrovoľne poistených – na maximálnu dávku dosiahnu len v prípade, že poistné odvádzajú z tejto sumy.
Výška dávky zostáva 55 percent z denného vymeriavacieho základu, no len do zákonom stanoveného stropu. Od januára bude maximálne denné ošetrovné 55,11 eura. Keďže krátkodobá OČR sa vypláca najviac 14 dní, maximálna suma pri plnom vyčerpaní bude 771,54 eura. Túto hranicu dosiahnu najmä poistenci s vysokými príjmami, väčšina zamestnancov a SZČO dostane menej.
Zamestnanec s hrubou mzdou okolo 1 200 eur si môže pri dvojtýždňovej OČR prilepšiť o niečo viac než 300 eur. Živnostník platiaci minimálne odvody dostane približne 180 eur za rovnaké obdobie. Po prekročení hranice dvojnásobku priemernej mzdy sa však výška dávky už nezvyšuje – poistenec naráža na denný strop.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.