Od januára budúceho roka sa zvýši maximálna suma ošetrovného, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Dôvodom je rast priemernej mzdy v minulom roku, ktorá dosiahla úroveň 1 524 eur mesačne. Z tejto veličiny sa potom každoročne počíta maximálny vymeriavací základ, od ktorého sa zase odvíja najvyššia suma vyplácanej dávky.
Aby napríklad zamestnanec získal najvyššiu možnú dávku, musí jeho mesačný príjem už v súčasnosti dosahovať aspoň dvojnásobok priemernej mzdy. Ide teda o 3 048 eur mesačne v hrubom. Rovnaká hranica platí aj pre živnostníkov a dobrovoľne poistených, ktorí musia z tejto sumy odvádzať poistné. V praxi to znamená, že len časť poistencov má nárok na maximálnu sumu.
Pri väčšine dávok zo sociálneho poistenia, vrátane ošetrovného, sa totiž neberie do úvahy aktuálny zárobok v čase čerpania dávky, ale príjem z predchádzajúceho roka. Preto je dôležité, aby zamestnanec alebo živnostník už v aktuálnom roku dosahoval dostatočný príjem, z ktorého sa odvádzajú odvody.
Ako sa počíta výška ošetrovného
Ošetrovné sa určuje z takzvaného denného vymeriavacieho základu, ktorý u zamestnancov vychádza z hrubej mzdy a u živnostníkov či dobrovoľne poistených z ich vymeriavacieho základu. Výška dávky predstavuje 55 percent z denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa čerpania.
Od januára budúceho roka tak môže denná suma dosiahnuť najviac 55,11 eura. Keďže sa však krátkodobé ošetrovné vypláca najviac 14 kalendárnych dní, maximálna suma ošetrovného bude od januára na úrovni viac ako 771 eur. Napriek tomu väčšina zamestnancov nedosiahne na maximálnu sumu.
Pri bežných zárobkoch zamestnancov či minimálnych odvodoch živnostníkov bude dávka nižšia. Napríklad zamestnanec, ktorý v súčasnosti zarába napríklad 1 200 eur mesačne v hrubom, môže od januára získať na dvojtýždňovej óčéerke niečo málo cez 300 eur. Živnostník, ktorý aktuálne platí minimálne odvody, dostane okolo 180 eur.
Kedy vzniká nárok na ošetrovné
Ošetrovné sa poskytuje v prípadoch, keď poistenec musí zabezpečiť starostlivosť o chorého príbuzného alebo dieťa. Ide najmä o dieťa, vnúča či pravnúča, ale aj o osvojené deti alebo deti manžela či manželky. Nárok vzniká tiež pri starostlivosti o dieťa do 11 rokov, resp. do 18 rokov, ak trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Dávku môžu čerpať aj tí, ktorí sa starajú o chorého súrodenca, manžela alebo manželku, prípadne rodiča manžela či manželky. Vždy však musí nárok potvrdiť lekár. Ten posudzuje, či zdravotný stav vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť. Rovnako aj žiadosť o dávku vystavuje príslušný lekár, pričom poistenec doplní a podpíše vlastné vyhlásenie pred odoslaním do Sociálnej poisťovne.
Okrem starostlivosti o chorého člena rodiny je možné žiadať o dávku aj z dôvodu uzavretia školy, škôlky alebo zariadenia sociálnych služieb. V takých prípadoch žiadosť nevystavuje lekár, ale poistenec ju podáva samostatne elektronicky alebo poštou. O zatvorení zariadenia rozhoduje jeho zriaďovateľ - napríklad mesto či kraj.
Podmienky ukončenia a potvrdenia
Ak lekár potvrdí potrebu starostlivosti, vystaví žiadosť o ošetrovné, ktorú poistenec odošle do Sociálnej poisťovne. Po ukončení potreby starostlivosti je nutné zaslať aj potvrdenie o jej skončení. Tým sa zabezpečí, aby poisťovňa mala prehľad o trvaní nároku a mohla správne vyplatiť dávku.
Pri uzavretí školských alebo sociálnych zariadení sa postupuje odlišne. Vtedy žiadosť vyplní poistenec sám a lekár sa do procesu nezapája. Tento spôsob je rýchlejší a využíva sa najmä v prípadoch plošného zatvorenia inštitúcií.
Výplata ošetrovného tak závisí nielen od výšky mzdy či zaplatených odvodov, ale aj od dodržania správneho postupu pri podaní žiadosti a potvrdení zdravotného stavu ošetrovanej osoby.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.