Zdroj: Shutterstock
Mnohé spoločnosti, živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) zverujú spracovanie účtovníctva externým firmám. Hoci zákon takýto postup pripúšťa, konečná zodpovednosť za vedenie účtovníctva, podanie daňových priznaní a zostavenie účtovnej závierky vždy zostáva na podnikateľovi – bez ohľadu na to, kto údaje technicky spracoval. Upozornila na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).
Podľa SKDP zároveň platí, že účtovník nie je automaticky daňový poradca. Odborné daňové poradenstvo môže poskytovať len osoba s príslušnou licenciou daňového poradcu. Ekonóm ani účtovník túto službu legálne poskytovať nemôžu. Pre firmy a živnostníkov to znamená, že sa nemôžu spoliehať na to, že zodpovednosť za ich účtovníctvo bude niesť niekto iný.
Zákon síce umožňuje, aby vedenie účtovníctva prebral externý účtovník či firma, no zodpovednosť za účtovníctvo zostáva vždy na podnikateľovi či štatutárovi spoločnosti. Na tento fakt upozorňuje aj daňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov Róbert Kalmár, podľa ktorého zmluva s externým účtovníkom nepredstavuje „ochranný štít“ – pri chybách, pokutách alebo domeroch dane nesie následky klient.
Pri otázkach, ktoré vyžadujú odborný výklad daňových predpisov alebo pri akejkoľvek neistote, je vhodné obrátiť sa na daňového poradcu. Tí by mali mať potrebnú kvalifikáciu a prax, no podľa zákona nesú aj zodpovednosť a musia mať uzavreté poistenie profesijnej zodpovednosti. Ak teda urobia chybu, pokuty či sankcie musia zaplatiť za klienta. Škodu si potom nárokujú z poistenia.
Podniky si môžu účtovníctvo zabezpečiť interne alebo poveriť externé osoby či firmy. Externí účtovníci a poradenské spoločnosti zvyčajne disponujú širším tímom špecialistov, majú profesijné poistenie zodpovednosti a prinášajú skúsenosti z rôznych odvetví. Interný účtovník, ako kmeňový zamestnanec, zase lepšie pozná vnútorné procesy firmy, jeho zodpovednosť je však limitovaná Zákonníkom práce.
Rozdiel medzi interným a externým účtovníkom spočíva najmä v právnom vzťahu k firme a v možnostiach uplatnenia náhrady škody. Za zanedbanie zákonných povinností hrozia sankcie. Nepodanie daňového priznania môže stáť od 30 eur do 16-tisíc eur, za nezostavenie účtovnej závierky môže pokuta vystúpiť až na tri milióny eur. Sankcie môžu prísť aj pri porušení účtovných postupov, hoci to nemalo vplyv na výšku dane.
Účtovníci a daňoví poradcovia sa síce dopĺňajú, no nemožno zamieňať ich kompetencie ani zodpovednosť za daňové rady. Daňový poradca však vie pomôcť aj s kontrolou účtovníctva, hoci to štandardne nepatrí do jeho agendy. V praxi sú totiž vedenie účtovníctva a daňové poradenstvo úzko prepojené. Bez správne zaúčtovaných údajov totiž nie je možné pripraviť korektné daňové posúdenie.
Podnikateľ si môže prácu účtovníka priebežne overovať systematicky. V prvom rade by mal trvať na jasnom a zrozumiteľnom vysvetlení kľúčových čísel – výsledku hospodárenia, základu dane a samotnej dane z príjmov. Následne je vhodné porovnať účtovné zostatky na bankových účtoch so skutočnými výpismi a zosúladiť evidované pohľadávky a záväzky s originálnymi dokladmi.
Pri zostavovaní účtovnej závierky a daňového priznania by mal účtovník predložiť podklady ako pracovné výpočty, tabuľky a stručné vysvetlenia, z ktorých vychádzajú vykázané sumy. Dôležité je prejsť si aj všetky významné účtovné a daňové úpravy a rozumieť dôvodom pripočítateľných a odpočítateľných položiek, časového rozlíšenia či tvorby rezerv. Pozornosť si zaslúži aj stav zásob, dlhodobého majetku a vlastného imania.
Štandardom by mal byť pravidelný reporting aspoň raz za štvrťrok, ideálne s výkazom ziskov a strát a prehľadom peňažných tokov. Ak v účtovníctve vyskočí nezvyčajne vysoký náklad alebo neštandardná položka, treba žiadať vysvetlenie a predloženie podkladov.
Miroslav Homola
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
