Rast minimálnej mzdy znamená aj rast odvodov

Dá sa povedať, že rok čo rok prebiehajú jednania ohľadom zvýšenia minimálnej mzdy podľa rovnakého scenára. Odbory chcú čo najvyššie platy, zamestnávatelia čo najnižšie odvody a mzdové náklady a vláda chce čo najnižšiu nezamestnanosť a čo najväčší prísun do štátnej pokladne. Ani jeden z partnerov nesúhlasí s predstavami toho druhého. Ministerstvo práce navrhovalo pôvodne rovných 9 000 korún, odbory chceli 9 040 korún, čo je rovných 300 eur a zástupcovia zamestnávateľov presadzovali minimálnu mzdu na úrovni 8 690 korún. Nakoniec sa dohodli niekde v strede na výške 295,50 eur, čo je po prepočte 8 900 korún.

Výška minimálnej mzdy sa síce mení každoročne, avšak zvyšuje sa v priemere o 500 korún, zatiaľ čo od nového roku sa výška minimálnej mzdy zmení dokonca až o 800 korún. Čo sa týka hodinovej mzdy, tak tá vychádza na 51 korún, čo je približne 1,7 eura.

Keď sa pozrieme na vývoj minimálnej mzdy, ktorý môžeme vidieť v grafe, tak je to najväčší nárast minimálnej mzdy v histórii Slovenskej republiky.

Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí

Minimálnu mzdu poberajú približne dve percentá zamestnaných na Slovensku, avšak jej výška vplýva na všetkých pracujúcich, keďže s rastom minimálnej mzdy rastú aj mzdové náklady zamestnávateľov a tí potom majú len dve možnosti, buď zvoliť úsporné opatrenia, tak aby boli schopní vyplácať minimálne mzdy, alebo zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu prepustiť, respektíve je tu aj možnosť ktorú využíva veľa zamestnávateľov, že zmenia pracovný pomer zamestnancov z pracovného na brigádnicky.

Zvyšovanie minimálnych miezd teda môže viesť k situácií, kedy sa nízko kvalifikovaná pracovná sila stáva nezamestnateľnou, čo vedie k rastu nezamestnanosti a rastu ilegálneho pracovného trhu. Zamestnávateľom sa už neoplatí ľudí s nízkou pracovnou kvalifikáciou zamestnávať.

Je teda dôležité odhadnúť primeraný rast minimálnej mzdy, aby sa zamestnávateľom oplatilo zamestnávať, ale na druhú stranu aby mzda bola dostatočné vysoká na to, aby motivovala nezamestnaných hľadať si prácu. Ak je minimálna mzda príliš nízka, ľuďom s nízkou kvalifikáciou sa neoplatí pracovať, pretože príjmy bez práce majú podobné.

Vyššia minimálna mzda paralelne znamená pre zamestnávateľov aj zvýšenie odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní, a to vyvolá rast mzdových nákladov zamestnávateľov.  Rast odvodov znamená zároveň aj rast ceny práce, čo môže uškodiť najmä nekvalifikovanej, respektíve nízko kvalifikovaným zamestnancom.

Odvody sa zvyšujú priamo úmerne rastu minimálnej mzdy, čo zamestnávateľom nevyhovuje, pretože tieto náklady navyše im zmenšujú zisk. Preto sa snažia rôznymi cestičkami vyhnúť vyšším odvodom, teda vyššej cene práce.

Je veľa prípadov, kedy zamestnávateľ platí zamestnancovi oficiálne minimálnu mzdu, z ktorej odvádza odvody  a zvyšok mu vyplatí „na ruku“. Je to síce nelegálne, ale vyskytuje sa to pomerne často.

Zatiaľ čo v roku 2008 platili zamestnávatelia z minimálneho vymeriavacieho základu odvody Sociálnej poisťovni dohromady v sume  2 847 korún, tak od nového roku vzrastú tieto náklady o 281 korún na výšku 3 128 korún.

Je otázne, či tak razantné zvýšenie minimálnej mzdy v období celosvetovej finančnej krízy bol dobrý nápad. Čo bude zamestnancovi prednejšie pravidelný príjem, alebo podpora v nezamestnanosti?