Štát oslobodí od transakčnej dane ľudí, ktorí ju platia nula eur

V čase, keď slovenská vláda hľadá spôsoby, ako zaplátať dieru v rozpočte, sa transakčná daň stala jednou z najdiskutovanejších noviniek. Hoci má podľa predstaviteľov vládnej koalície priniesť potrebné financie do štátnej kasy, čoraz viac sa ozývajú hlasy volajúce po výnimkách. Najnovšie sa k tejto debate pridala aj strana Hlas-SD na čele s Matúšom Šutajom Eštokom, ktorá chce ochrániť drobných živnostníkov pred jej dosahom.

Na štvrtkovom brífingu v Prešove líder Hlasu-SD uviedol, že jeho strana bude na koaličnej rade iniciovať diskusiu, aby transakčná daň nezaťažila najmenších podnikateľov. „Pretože, to sú ľudia, ktorí by mali byť štandardne v pracovnoprávnom úväzku, to sú murári, to sú pilčíci, to sú maliari. Týchto ľudí práce chceme ochrániť,“ zdôraznil Šutaj Eštok. Podľa neho je teraz kľúčové zistiť, aký bude mať prípadné oslobodenie od dane finančný dopad na štátny rozpočet, čo by mal posúdiť minister financií.

Strana Hlas tak nadväzuje na pozíciu predsedu SNS Andreja Danka, ktorý sa už predtým vyjadril podobne. Obaja politici sa týmto krokom snažia získať priazeň tej časti voličov, ktorá vníma nové daňové opatrenie ako ďalšiu prekážku v podnikaní. Lenže realita môže byť zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Ako na to upozorňuje bývalý minister práce a daňovo-odvodový expert Jozef Mihál (Demokrati), snaha ochrániť drobných živnostníkov pred transakčnou daňou pôsobí ako prázdne gesto. „Drobní živnostníci sú 'drobní' preto, lebo majú pomerne nízky ročný obrat, resp. tržby a tak pri podávaní daňových priznaní využívajú inštitút paušálnych výdavkov,“ vysvetľuje Mihál. Takíto podnikatelia teda nemusia viesť účtovníctvo, čím im štát umožňuje fungovať s minimálnou administratívnou záťažou.

Od 1. apríla 2025 však musia mať všetci živnostníci tzv. transakčný účet, cez ktorý prebiehajú všetky bezhotovostné platby od zákazníkov. Tento účet slúži aj na úhradu daní a odvodov, pričom tieto platby sú od transakčnej dane oslobodené. Živnostník si následne prevádza tržby na svoj súkromný účet – ak v rámci tej istej banky, prevod je opäť bez poplatku.

A tu prichádza podstata Mihálovej kritiky – ak živnostník platí nákupy zo súkromného účtu, neexistuje spôsob, ako mu preukázať, či ide o výdavok súvisiaci s podnikaním alebo nie. Transakčnú daň tak v konečnom dôsledku ani neplatí, a žiadne nové finančné bremeno preňho reálne nevzniklo. „Nikto mu nemá ako dokázať – ani reálne nemôže dokázať – či nákup zo súkromného účtu má alebo nemá súvis s jeho podnikaním,“ konštatuje Mihál a dodáva, že je to jeden z dôkazov absurdnosti celej transakčnej dane. „Andrej Danko a najnovšie aj Matúš Šutaj Eštok tak chcú drobných živnostníkov oslobodiť od niečoho, od čoho sa už 'oslobodili' aj sami,“ uzatvára Mihál.

Zrušiť alebo upraviť?

Transakčná daň začala platiť od 1.1.2025, no prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Od 1. apríla obchodníkom banky strhávajú transakčnú daň z účtov, ktoré nahlásili ako transakčné. Pre niektorých to predstavuje objem peňazí, za ktoré by dokázali zamestnať ďalšieho človeka. Iní zase hromadia hotovosť z platieb od zákazníkov, aby mohli zaplatiť dodávateľom „v keši“ a bez dane. Niektorí podnikatelia zase posielajú peniaze cez poštu, kde zaplatia poplatok za šek len okolo dvoch eur, no daň už nie.

Tento rozruch vyrušil šéfa SNS Andreja Danka, ktorý chcel túto daň za každú cenu zrušiť, a to aj s pomocou hlasov opozície v parlamente. Neskôr sa k zrušeniu priklonil aj prezident SR Peter Pellegrini, hoci zákon o tejto dani podpísal bez výhrad. Danko neskôr svoju rétoriku zmenil a v prezentovanom návrhu by transakčnú daň upravil aspoň pre menšie firmy. No ale potom prišiel premiér Robert Fico, ktorý ohlásil, že transakčná daň sa jednoducho rušiť nebude, naopak, ešte príde tvrdšia a bolestivejšia konsolidácia. Pripustil však, že v zákone o transakčnej dani by mohli nastať zmeny a technické úpravy. 

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.